In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 6

Zobudil ma studený dotyk na mojom bruchu, ktorého chlad sa mi šíril skrz hrudník po celom tele. Nebol to ľudský dotyk, bolo to niečo tvrdé, kovové.

Napokon sa samotný chlad dostavil aj do mojej mysle a donútil ma, prudko roztvoriť oči. Nebolo to, ako v každom tom seriály, kde sa človek zobudí a vidí iba biele, nemocničné svetlo nad jeho hlavou.

Nie...

Tu sa nachádzala len tma, tma a ešte raz tma.

Studené dotyky na mojej pokožke, ktoré aj naďalej pokračovali v obchytkávaní môjho tela, ma donútili ucuknúť. Na moje šťastie to bolo skôr, ako som sa na dané miesto pozrel. Hoci som veľmi bojoval so svojou zvedavosťou, napokon sa mi dostavilo pichľavej bolesti, ktorá ma usvedčila v tom, že lepšie bude, ak sa nebudem pozerať. A hoci to bolelo, nechcel som vedieť, čo sa tam deje.

Sykol som a mykol som sebou do strany. Daný predmet sa o chvíľu na to zapichol mne do pokožky. Spolu s pálčivou bolesťou prišlo už aj mne známe frflanie človeka, ktorého prítomnosť mala byť len v mojich nočných morách.

,,Ako vidím si hore," ozýval sa hlboký hlas miestnosťou. Vtedy jeho majiteľ chytil moje boky a prišpendlil ich tak, aby mohol daný ostrý predmet- ktorý sa napokon preukázal ako ihla- vytiahnuť z miesta neďaleko pupku.

Po tom, čo som sa konečne odhodlal presmerovať svoj pohľad nižšie, teda na moje brucho, som si všimol v celku dosť veľkej rany. Na moje šťastie už veľmi nekrvácala a to len dôsledkom pevných stehov, ktoré Harry spravil.

,,Čo mi na to povieš?" zachrapčal a po prvý raz od doby, čo som sa zobudil, sa na mňa pozrel tými svojimi zelenými smaragdmi. Nevedel som, čo robiť a tak som svoj pohľad premiestnil opäť k rane.

Sledoval som ako po jej okrajoch prechádzali Harryho šikovné prstíky. Sledoval som to, ako som sa ja sám pod jeho dotykom chvel. Sledoval som to a pritom ignoroval mne neznámy príjemný pocit. Bolo tu totižto čosi iné. Čosi, čo všetko príjemné zatlačovalo do úzadia.

***

,,No tak Tommo, neutekaj!" zasmial sa hlas môjho spolužiaka Zayna, počas onej noci. Šiel som vtedy z večierku, na ktorý ma pozvala moja sestra. Bolo to hrozné.... také neohrabané, plné nelegálnych vecí.

Ignoroval som partu chalanov, ktorá ma spolu so Zaynom naháňala. Jej členovia po mne kričali, aby som zastal. To som ja však rozhodne v pláne nemal a tak som sa pustil do poklusu, v snahe ujsť pred chalanmi, ktorých reputácia sa stavala výhradne na šikane.

Naposledy som pootočil hlavu do boku. Chcel som sa uistiť, že už tam nie sú. Však presne toto, bola moja osudová chyba, keďže ma čiernovlasý chalan dohnal a jednou rukou ma o brucho pritlačil k stene budovy. Ohromene som vydýchol všetok vzduch z pľúc. Mal som chuť kričať, chcel som prosiť o pomoc. Ibaže skôr, ako som to stihol, mi bola prirazená jeho vlastná ruka k perám.

,,Ideš Zayn! Je to len malý buzerant, to zvládneš!" podporovali ho ostatní chalani z party, ktorých by ani sám Zayn, nemohol nazvať kamarátmi. Boli to len chalani, ktorí si zhodou okolností, zachránili zadky.

,,Vravel som ti, že nemáš utekať!" zavrčal mi do tváre, načo sa svojim telom prilepil viac na to moje. Zaskučal som a zrak presunul na mladého blondiaka za ním, ktorý ma s ľútosťou pozoroval. Hoci bol súčasťou ich party, svojimi popraskanými perami mi naznačil tri jednoduché slová. „Prepáč mi to."

,,Bol si zlý chlapec, Louis," zašepkal s obrovským úškrnom na tvári Zayn v okamihu, ako sa odo mňa odlepil. Škodoradostne prešiel pohľadom na moje roztrasené pery. Po tých prešiel s jedným zo svojich prstov, zatiaľ čo druhou rukou mi zašiel pod tričko.

,,Bol si zlý chlapec, Louis," zašepkal Harry arýchlo dorobil posledný steh, keďže si všimol, že ona spomienka vo mnenevyvolala dobré pocity. Presnejšie ma donútila sebou hmýriť zo strany nastranu. Nebyť toho jediného, čo ma na posteli držalo, teda Harryho veľkých rúk, skončil by som na zemi.

Hoci som vedel, že tu ten človek s menom na Z nie je, nemohol som sapremôcť. Každý jeden Harryho dotyk, mi pripomínal ten jeho. Mal som pocit,akoby som sa vracal spomienkami do doby pred týmto všetkým. Do doby, ktorápriniesla do môjho života len bolesť a strach.

,,Pusť ma, Zayn!" preriekol som sa a hodil pohľadom po svojom únoscovi. Tenlen prekvapene pokrútil hlavou. Zaskučal som a chcel mu ešte čosi povedať, nobolo neskoro. Akoby lusknutím prstov sa objavila na mojich ústach, nohách i rukáchlepiaca páska. Nebolo to najpríjemnejšie, ale nemohol som odporovať.

,,Ja nie som Zayn, maličký. Ale to už vieš," mykol plecami a zapozeral sami do očí, kde sa hromadili slzy. Slzy, plné strachu, za ktorý mohol len a lenZayn.

Ten chalan... jeho telo, ruky, osobnosť i slová ma donútili, žiť s tým, že somlen použitá handra. Že som len kúsok použitého zbožia, ktoré na burze kúpite zacenu pod jednu libru.

,,Len vieš..." odmlčal sa a pohľadom opäť zablúdil k rane. S úškrnomna perách po nej prešiel bruškami prstov. Oný dotyk vo mne vyvolal paniku, načosom sebou začal šklbať. Automaticky som sa začal snažiť o to, aby som sa dostalz dosahu jeho prstov a nepríjemného dotyku. Samozrejme neúspešne.

,,Ja som horší, ako nejaký Zayn," doplnil a potichu sa uchechtol.Svojimi prstami putoval čoraz nižšie, cez ranu pri rebre, až ku podbrušku. Tamsa na chvíľu zastavil a fascinovanie obtiahol moju V líniu. Celý som saotriasol a prosebne začal krútiť hlavou. Nechcel som, aby pokračoval.
,,Toto by malo ísť dole," zavrčal hravo Harry a poukázal na nohavice,ktoré mu zabraňovali v jeho zábavke. V obkresľovaní mojich kriviek.

V okamihu, ako som pocítil jeho chladné prsty na svojich bokoch, som začalkrútiť hlavou a nariekať. Slzy sa mi kotúľali po lícach, zatiaľ čo sa skrzpásku drali, akési zvieracie pazvuky.

,,No tak Louis, nepáči sa ti to?" provokoval ma, zatiaľ čo si hral sopaskom na mojich nohaviciach. Očividne veľmi dobre vedel, ako na tom som s cudzímidotykmi.

Okamžite som pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Celou miestnosťou sa ozvalhlboký smiech, však napokon sa jeho studené ruky oddialili od mojej pokožky.

,,A to už prečo?" opýtal sa ma, aj keď vedel, že mu neodpoviem. Nemal somako. Páska na mojich ústach tlmila všetky zvuky, ktoré sa zo mňa drali odvzlykov, až po slová.

,,Väčšina ľudí vraví, že som atraktívny. Tým to asi nebude, že?" zamrmlala prstami začal putovať tentokrát skrz bruško, až k trupu, kde sa začalautomaticky hrať s mojimi bradavkami.

Slzy, ktoré sa mi v danom okamžiku nahrnuli do očí aj spolu s ďalším útržkomonej spomienky so Zaynom, ma donútili zlomene zavyť. Harry sa usmial a prešielešte raz cez teraz už tvrdú bradavku. Nechápal som prečo, no svoje oči slastneprivrel. Akoby bol on ten, komu dráždi miesto tak citlivé, ako sú bradavky.

,,Je to nebodaj tým?" spýtal sa, hrajúc sa, že ho moje reakcie urážajú adoslova ničia.

,,Odpovedz!" skríkol, keď som sa nemal k odpovedi, ani v podobeprikývnutia. Napokon som už aj spolu so slzami, ktoré mi úplne zahmlili zrak,pokrútil hlavou na znak nesúhlasu a zamumlal niečo do pásky. V podstate bolojedno či moje slová dávali zmysel, alebo nie. Vďaka páske to všetko znelorovnako.

,,No vidíš, že vieš byť aj dobrý chlapec," zašepkal a ruky odo mňaoddialil. Už, už som sa predčasne tešil, že sa daného dotyku plného spomienokzbavím. Však nahradilo ho niečo horšie.

A to konkrétne celá Harryho váha, ktorou mi dosadol na trup.    

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola, dúfam, že sa páči, keďže som ju písala na poslednú chvíľu. 

Možno som kvôli tréningu a vyčerpaniu zaspala skôr a možno sú práve tri hodiny zatiaľ čo vám toto píšem.

Každopádne svoj sľub som dodržala a vy tu máte novú kapitolu.

Vote&Comment&Opinion

Curly

Čo si myslíte, že má Harry v pláne?