In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 41

A to boli aj posledné slová, pred tým ako som moje oči naposledy otvoril. Môj posledný pohľad spočinul na mužovi predo mnou, ktorého kučery sa jemne vlnili po bokoch jeho tváre a ktorého pery bozkávali tie moje, akoby to bolo naposledy. A že aj bolo, keďže som sa posledný krát trhane nadýchol a s doprovodom oných slov- Milujem ťa- ma pohltila tma.

Harry's POV

,,Louis!" Zakričal som na neho, keď som sa od neho odtiahol a pomedzi slzy sledoval, ako sa mu zatvárajú oči. Bol som zúfalý, v mojom náručí umieral človek, ktorého krv zmáčala moje šaty a ktorého osoba bola tá, pre ktorú bilo moje srdce.

,,Loui prosím otvor tie oči." Plakal som, prosil a svojimi rukami sa mu prehrabával skrz vlásky. Ruky sa mi spolu aj s celým telom triasli, keď som si pomedzi vzlyky tisol Louisovo ochabnuté telíčko k tomu svojmu.

Potreboval som počuť ako mu bije srdiečko, potreboval som cítiť jeho dych na svojej pokožke. To sa však nestalo, Louis nereagoval a spolu s ním ani ja, keďže som si cez slzy, vzlyky a prosby nevšimol ako ku mne nakráčal sám Apolo.

,,Harry, musíš ho pustiť. On už nie je medzi živými." Snažil sa ma presvedčiť, nač som len pokrútil hlavou a Louisa od seba trošku odtiahol, aby som ho tak mohol pobozkať na čelo.

,,Je tu. Musí. Povedz mi, že sa mi vráti." Plakal som a spolu s Louisom som sa kolísal zo strany na stranu.

,,Prosím." Zavzlykal som zlomene a Louisa si opätovne pritlačil bližšie k telu. Objímal som ho a do uška mu šepkal to ako veľmi ho milujem, to ako ma nemôže opustiť, ale aj to ako mi je ľúto toho, že som tu nebol. Že som ho nezachránil.

,,Je u Pluta, Harry. Odtiaľ už nie je cesty späť." (Pluto-boh podsvetia) Ozval sa Apolo, na čo som ihneď pokrútil hlavou a nahlas vzlykol. Nedokázal som to udržať a myšlienka toho, že Louisa už nikdy neuvidím sa usmiať, alebo ma pobozkať ma ničila. Potreboval som jeho hrejivé objatie, ktoré mi nemohol dať. Teraz už nie.

,,Vy to dokážete. Prosím vráťte mi ho." Odtiahol som sa trošku od Louisa, aby som ho tak mohol dať do mäkkých prikrývok postele. Skrz slzy som nevidel, ako sa mu vánok jemne pohráva s vlasmi, presne tak ako v deň keď som ho stretol. Jediné čo som videl, bolo ako leží neschopný pohybu a spolu s červeným kontrastom na jeho bruchu „odpočíva".

,,Harry vieš, že ja s tým sám nič nezmôžem." Snažil sa ma presvedčiť, ale to som sa ja už nakláňal k Louisovi, ktorého telíčko som zakryl. Vyzeral akoby spal, akoby tu bol stále so mnou.

,,Povedz to rade. Prosím, potrebujem ho." Vypustil som z úst, neustále pozorujúc Louisa cez zaslzené oči. Prezeral som si ho od vláskov, ktorých jemnosť ma vždy udivovala, až po chodidlá, ktorých päty vytŕčali spod paplóna. Jemne som sa usmial a paplón napravil, čo mi nevydržalo dlho, keďže úsmev v okamihu ako som sa pozrel na tvár samotného anjela zmizol.

,,Ja ťa chápem Harry, ale potrebujem, aby si šiel so mnou!" Namietol o niečoho nástojčivejšie, nač som len pokrútil hlavou a roztrasenou rukou sa natiahol k čelu môjho priateľa.

,,Nemôžem ho tu nechať. Potrebuje ma. Nemôžem- ja. Ja viem, že tu už nie je, a-ale potrebujem- potrebujem, aby tu bol. Musí." Šepkal som pomedzi vzlyky, ktoré som sa snažil skryť za odkašliavanie.

,,Tak ho zoberieme so sebou dobre? Môžeš ho zobrať na rukách?" Pýtal sa jednu otázku za druhou. Chvíľu som bol ticho a aj naďalej sledoval Louisovu bezchybnú tváričku do kým som pokojne neprikývol. Vyzerá akoby spal. Prečo potom nemôže spať aj v skutočnosti? Prečo sa nemôže zobudiť a vlepiť mi facku za to ako som sa správal?

,,Harry? Musíme ísť. Potrebujeme Pavora nájsť a keďže sem poslal niekoho zo svojich stúpencov, nebude ťažké ho vystopovať." Naliehal boh za mnou, ktorého osobu som po celý ten čas nemal možnosť uzrieť. Jediné čo teraz stálo za môj pohľad bol Louis.

Neprítomne som prikývol a natiahol sa skrz Louisa. Jemne som ho pobozkal na čelo, pred tým ako som ruky podsunul pod jeho telíčko a spolu s paplónom, ktorý zakrýval miesto po vpichu a množstvo krvi, som si ho vyhodil do náručia.

Po prvý krát za celý ten čas, som svoj pohľad presmeroval z Louisa na boha vedľa mňa a prikývol. Ten sa na mňa povzbudivo usmial, čo som si mal možnosť všimnúť cez slzy a dotkol sa môjho ramena. Silno som stisol viečka k sebe a o niečo pevnejšie si pritiahol Louisa k hrudi.

,,Louis!" A to bolo prvé čo som začul v momente, ako som otvoril oči a uzrel tak bohyňu Juno, rútiacu sa k nám. Pri jej každom jednom kroku som si Louisa tiahol bližšia a bližšie k sebe, akoby mi ho mala ukradnúť.

,,Harry! Čo sa mu stalo?!" Snažil sa zo mňa vytiahnuť zmysluplnú odpoveď, ale nedokázal som to. Iba som zavzlykal a jednou z rúk, ktorú som si musel uvoľniť, som nadvihol paplón, ukazujúc tak bohyni miesto, kde ho zasiahli.

Bohyňa šokovane otvorila ústa a svojimi prstami sa začala približovať k rane na jeho brušku. Hlasnejšie som zavzlykal a Louisa mačkajúc v objatí, som svoje modré oči premiestnil na bohyňu predo mnou.

,,Chcem ho vidieť. P-prosím ja urobím všetko, l-len ho chcem vidieť. Ako sa usmieva, ako sa na mňa pozerá." Vydával som zo seba jedno písmenko za druhým. Bohyňa sa zhlboka nadýchla a s ťažkosťami odtrhla pohľad od Louisa. Vystrela sa a otočila sa smerom, kde sedel boh, brat jej manžela, Pluto.

,,Viem, že od teba asi žiadam veľa Pluto, ale musíš tomu chlapcovi pomôcť. Je našou jedinou nádejou a bez Louisa toho nebude schopný." Snažila sa ho bohyňa presvedčiť. Dobre som vedel, že to nerobí preto, že by potrebovala pomoc, to nie. Robila to pre mňa a Louisa, aby sme sa mohli opäť stretnúť.

Boh s čiernym rúchom si ma nedôverčivo prezrel, však napokon prikývol. Pokynul mi, aby som bezvládne telíčko Louisa položil do stredu miestnosti, čo som aj urobil a hneď na to aj podišiel bližšie k bohovi. Chvíľu si ma nedôverčivo prezeral však nakoniec natiahol ruku mojim smerom.

,,A čo Luna?" Spýtal som sa ho na svoju dcéru. Ten na okamih zastavil, však s nasledujúcimi slovami sa znovu dal do pohybu a premiestnil nás.

,,Jej duša bola moc čistá na to, aby sa dostala sem ku mne. Ona bude aj naďalej blúdiť svetom, medzi živými a mŕtvymi, dúfajúc, že sa nájde miesta pre jej nevinnosti."

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

tak čo myslíte na kapitolu? Viem, možno je smutná, ale aj také musia byť no nie? 

Názor?

Vote&Comment&Opinion

Curly

Ľudia... blížime sa k 2K votes, za čo vám vážne ďakujem!