In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 18

Harry z posledných síl natočil hlavu mojim smerom a napokon k črepu, ktorý mu trčal z brucha pred tým ako zaklipkal očami. Presne tými čiernymi očami, ktoré sa v behu sekundy zmenili opäť na zelené, plné prekvapenia a bolesti.

Čo som to spravil?

Chlapa predo mnou som sledoval ešte nejakú tú chvíľu do kým sa neodhodlal s zavrčaním vytiahnuť črep zo svojho brucha von. Chcel som ho zastaviť, aby si týmto nerozvážnym skutkom náhodou neporušil viac jeho samého, čo som samozrejme, že nestihol.

V okamihu, ako črep vybral a rýchlo ho odhodil kamsi preč, vyvrátil hlavu dozadu a bez jediného slova si ľahol na zem. Vystrašene a plný hnevu na seba samého som sa postavil s jediným zámerom. Skontrolovať či je Harry v poriadku.

Môj mozog mi každým jedným krokom nadával do kreténov a neviem do čoho všetkého, keďže bolo viac ako len jasné, že zranený Harry, neschopný ničoho, sa rovná vhodná chvíľa na útek. Však kdesi hlboko vo mne niečo vravelo, že ho tu nemôžem nechať len tak.

Roztasenými nohami som sa ako tak dostal k Harrymu, vedľa ktorého som pokľakol a cez slzy, ktoré sa mi nahromadili v očiach som sa roztrasenou rukou dotkol okraju diery na jeho tričku, ktorá odhaľovala nepeknú a čo viac hlbokú ranu, kdesi v oblasti žalúdka.

Druhou rukou som si prikryl ústa, aby som zabránil tak vzlykom dostávajúc sa na povrch čo nepomáhalo a fakt toho, že Harry na volanie jeho mena nereagoval mi tiež nerobil najlepšie.

,,Harry, prosím. Otvor tie oči." Vzlykal som, zatiaľ čo som ruky pritlačil k rane, aby som tak zabránil krvácaniu, ktoré nie a nie prestať.

,,Ja som ti nechcel ublížiť. Prosím." Šepkal som. Keď aj naďalej nereagoval a ani sa nehýbal, odvážil som sa nahnúť bližšie k nemu, aby som si overil či vôbec dýcha, čo som však nemal robiť. Hlavu som natočil do strany, tak že som sa pozeral na rozbité okno, z kadiaľ pochádzal črep a priložil svoje pravé ucho k jeho hrudníku.

Hlasitý tlkot, ktorý sa mi ozýval v ušiach ma donútil aspoň trochu sa pousmiať, čo netrvalo dlho, keďže som na svojich bokoch z ničoho nič pocítil dotyk Harryho rúk, ktoré ma prevalili pod seba.

Zmätene som sa obzeral okolo seba a snažil sa upokojiť, keď som si všimol zelene v Harryho očiach, naplnenej hnevom. Okrem zelene som vzhliadol aj k jeho bruchu, kde hoci zostala diera v tričku, rana už nebola, len zostatky zaschnutej krvi. Otvoril som ústa a skrz slzy som sa snažil vykoktať ospravedlnenie, ale prerušil ma Harry, ktorého výraz hovoril za všetko. Mal ma chuť zabiť.

,,Prečo plačeš?" Spýtal sa naštvane zatiaľ čo si prezeral moju uslzenú tvár. Opäť som otvoril ústa, aby som prehovoril a odpovedal tak na jeho otázku, čo som opäť nemohol, keďže ma prerušili slová osoby nado mnou.

,,Ešte som ti nedal dôvod na to plakať. Šetri si tie svoje slzy, pri mojom treste ich totiž potečie omnoho viac." Zavrčal a pre tentokrát už bezmilosrdne napriahol svoju pravú ruku, vďaka ktorej sa mi o niekoľko sekúnd na to objavil na líci červený fľak.

Bolestivo som zaskučal a svoje nebesko-modré oči privrel, dúfajúc, že toto bolo všetko a on ma pri najlepšom zavrie do izby plnej temnoty. No Harry aj cez to čo sa stalo neprestával. Posadil sa na môj trup a i cez to, že videl ako na mňa vplýva jeho váha na mojom hrudníku- dusil som sa- sa usmieval.

,,Mohol by som ťa stiahnuť za živa z kože a aj tak by to nebolo dosť za to čo si urobil." Objasnil mi a venoval mi ešte jednu facku, pre tentokrát omnoho silnejšiu a to až takú, že sa mi hlava otočila do strany. Rukami, ktoré mi Harry našťastie nedržal som si zakryl tvár a prosiac ho, aby prestal som vzlykal pod náporom jeho váhy.

,,A čo za to? Hm? Ako by som ťa mal potrestať, aby som z toho mal niečo aj ja?" Zašepkal a konečne zliezol z môjho hrudníka, neustále ma pozorujúc.

,,Povedz si, ako ťa mám potrestať!" Prikázal mi, nač som vystrašene pokrútil hlavou a pohľad presunul z Harryho na svoje ruky, ktoré sa klepali strachom.

,,P-pavúk?" Navrhol som stvorenie, ktorého osem nôh my dokázalo zastaviť srdce. On len pokrútil hlavou a rukou pomykal do strany na znak toho, že mám pokračovať. Zhlboka som sa nadýchol a rukami, ktorými som si doteraz chránil tvár som sa podoprel v sedu.

,,T-tma." Zašepkal som rozhodne, keďže inú formu trestu, by som už asi nezvládol. Harry opäť len pokrútil hlavou a postavil sa na svoje chudé nohy, aby si ma mohol prezrieť z výšky. Netrvalo dlho a on spravil krok ku mne, čím spôsobil, že sa svojim rozkrokom rovnal mojej hlave.

,,Čo takto to urobiť po Zaynovsky?" Zasmial sa a jednou z rúk mi vošiel do vlasov, cez ktoré sa najprv len prehrabával, až do kým si nepomyslel, že ho nebaví čakať na moju odpoveď a nepotiahol nimi do strany.

,,Tak mi už kurva odpovedaj!" Zvreskol na mňa a vlasmi mi mykol ešte niekoľko krát do strany, kam ihneď letela aj moja hlava, niekedy i s ramenami. Cítil som sa ako handrová bábika. Bolo jedno čo poviem, on bol tým, ktorý viedol moje pohyby a momentálne už aj myšlienky, ktoré sa nezaberali ničím iným ako Zaynom.

,,P-prosím nie." Vydal som zo seba po chvíli, kedy mi začalo z toľkého krútenia duniť v hlave, nač sa ozval Harryho smiech.

,,Presne toto je ono." Zapriadol Harry a sklonil sa ku mne, aby mi mohol hľadieť do očí. Presne toto bol ten okamžik kedy sa stretla modrá so zelenou a vytvorila tak niečo dokonalé, niečo čo mi hovorilo, že to naozaj nespraví.

,,Toto je tvoj trest. Ja som sa ti zveril a ty si sa mi ako odvďačil? Pokúsil si sa ma zabiť!" Vykríkol mi do tváre, nač som sebou mykol a rukami si inštinktívne zakryl tvár.

,,Na kolená!" Prikázal mi. Ruky som vystrašene zložil a krútiac hlavou som ho opäť začal prosiť o to, aby to naozaj nerobil. Aby ma nedonútil si tým prejsť znova. On sa však len pohŕdavo zasmial a prešiel si rukou skrz pramienky svojich vlastných vlasov.

,,To bol rozkaz! A ty ho radšej ihneď splníš ak nechceš skončiť sto-krát horšie." Usmernil ma a do svojej ruky schytil tú moju, aby ju mohol nasmerovať ku lemu jeho nohavíc.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

no tak čo? Myslíte si, že to Harry spraví, alebo nie?

Pôvodne som sa zamýšľala nad tým, či by sa mu rany nemali hojiť dlhšie a že by sa o neho Louis staral ale tak toto sa mi napokon zazdalo ako lepší nápad. 

Váš názor poteší, takže šup šup do komentárov

Vote&Comment&Opinion

Curly