In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 9

Bál som sa každej jednej chvíle s kučeravým mužom, ktorého úsmev dokázal vyčariť len a len môj strach. V podstate bolo jedno či sa jednalo o strach v podobe trasúcich sa prstov na rukách, alebo zničeného výkriku. Harryho to uspokojovalo tak či tak.

,,K-kam?" dovolil som sa spýtať, keďže som bol maximálne zvedavý a niečo v mojom vnútri mi dávalo tú nádej, že by ma poslal domov. Znie to až moc naivne, že?

,,Na miesto, kde by si sa zbláznil," uchechtol sa a naklonil sa ku mne ešte bližšie. Cítil som jeho dych na svojich lícach, načo mnou celým otriasla nová dávka strachu. Celučičké moje telo sa začalo triasť, akoby doň kopol prúd elektriny.

,,Takže odpovieš mi?" nakrčil svoje pravé obočie a konečne sa odo mňa odtiahol. Uľavene som si sám pre seba vydýchol, keďže ma jeho blízkosť i vôňa zabíjala a to už len v podobe návalu strachu. Hoci sa to nezdá, nemal som naozaj ďaleko od infarktu.

Zmorene som prikývol a v hlave si opakoval niekoľko vecí, o ktorých som vedel na isto, že sa ich bojím. Niečo mi totižto hovorilo, že nemalo zmysel mu klamať.

Po prvé, tma. Stačí jediný pohľad do už spomínanej temnoty a moja fantázia automaticky začne vytvárať obrazce iných stvorení. Stvorení, ktoré nemajú na tomto svete, čo robiť. Stvorení, ktorých sa bojím. Je to ako reťazová reakcia, ktorej sa nevyhnem, keďže prichádza každý deň v podobe noci.

Po druhé, pavúky. Ale to ste si už mohli všimnúť. Hoc presný dôvod, prečo sa týchto stvorení bojím, neviem... je isté, že stačí jediný pohľad na jednu z ich ôsmy nôh a môžete mi kopať hrob. Ako som už spomínal pri tme, dosť často keď sa do nej pozriem, vidím tam práve toto malé zvieratko. Presne toto malé zvieratko, ktoré moja fantázia upraví do gigantických rozmerov.

,,Tak odpovieš, alebo nie?" zavrčal Harry, keď sa opäť postavil z postele. Vďaka tomuto prudkému pohybu prerušil tok myšlienok, v ktorom som si opakoval veci, ktorých sa bojím. Presne som napočítal šesť, však stále si nie som istý, či sa po tom čo Harry chystá, nepridá k nim ešte jedna.

,,J-ja..." otvoril som ústa a chcel čosi povedať, však na moju smolu zo mňa vyšlo len akési zamrmlanie. Zas a zaraz som vedel, že je zle. Kučeravec totižto nemal veľkú výdrž. A to sa mi preukázalo i vtedy, keď sa dostal jedným krokom za konštrukciu postele. K tej ma bez hocakého varovania agresívne pritiahol.

Vystrašene som sa pozrel nad seba, ale to som už na svojom krku pocítil ruky muža. Jeho vlasy ma nepríjemne šteklili na lícach, zatiaľ čo dlane vytvárali na mojom krku zimomriavky.
Boli by ste povedali, že ma škrtil a nebudem vám klamať, keďže som presne to isté čakal aj ja. Ale on sa k tomu, akosi nemal a tak len slastne prechádzal svojimi dlhými prstami po tepne na mojom krku.

Bol som si viac ako len na sto percent istý, že v okamihu, ako zatlačil, pocítil, ako rýchlo mi pumpuje krv v žilách. A to len kvôli nemu.

,,Bojíš sa, že?" zavrnel mi do vlasov, provokujúc ma. Chcel som mu rýchlo odpovedať, ale pravda bola taká, že stačilo otvoriť ústa a hneď som vedel o čo sa jedná. Moje hlasivky sa akoby zbalili a odišli na dovolenku, presne v moment, kedy som ich potreboval najviac.

,,Odpovieš mi už?" začul som jeho nahnevaný chrapľák. Tým mi dosť jasne dával najavo, že ak mu ihneď neodpoviem, nebude váhať a pošle ma na miesto, ktoré už pred tým spomínal.

,,Máš na to presne tri sekundy," oznámil mi šepotom. Netrvalo dlho a pri tom ako vyslovil prvú číslovku, mi bolestivo zatlačil na tepnu. Zmorene som vydýchol a otvoril ústa v snahe zo seba vydať, aspoň jedno slovo.

,,A jedna je aj," vrčal mi do ucha, keď už sa blížil k poslednej číslici.

,,T-tmy," zašepkal som z posledných síl, načo ma prerušil kučeravcov smiech. Nebol to taký ten výsmech, ktorý som očakával. Práve naopak. Bolo to skôr len také spokojné uchechtnutie sa.

,,A ďalej?" svojimi rukami opustil moje hrdlo. Ibaže to netrvalo na dlho, keďže mi opätovne venoval tri sekundy, na to aby som sa mu priznal s ďalším strachom. Pre tentokrát už nebol taký trpezlivý ako pred tým a bez milosti napočítal do troch.

,,Takže ty takto, hej?" pretočil očami a natiahol ruku ku mne tak, že ma jedným pohybom dokázal postaviť na nohy. V momente, ako som stál na studenej podlahe celými chodidlami, som sa zapotácal. Harry na to nebral ohľad a tiahol ma ku dverám, ktoré som doteraz označoval za východ.

Keď už sme boli pri nich, neodvážil som sa na nič spýtať. A tak som len vyjavene sledoval, ako Harry chytil kľučku, tlačiac na ňu. Mohutné dvere sa napokon otvorili a mne tak odhalili doslova nič. Len tmu, tmu a čo viac ďalšiu tmu.

,,Páči sa ti to?" zasmial sa Harry, keď si všimol, že sa trasiem ako ratlík, len pri pohľade do temnoty. Tam sa mi už stihla sformulovať predstava gigantického pavúka, bežiaceho k nám. Ak by ma Harry nedržal, som si istý, že by som zobral nohy na plecia a aj cez to, že si ich takmer necítim, by som sa rozbehol kamsi preč.

,,Pretože ak nie-" začal a otočil si ma k sebe čelom. Stál som doslova zoči v oči zeleným dúhovkám, ktorých farba mi pripomínala mach rastúci v lese. Presne v tom lese, ktorého som sa po nepríjemnej záležitosti so Zaynom začal báť tiež.

,,-tak si na to zvykaj. Pretože toto je tvoj nový domov, zlato," a toto boli posledné slova, pred tým ako si ma nemilosrdne postavil pred seba chrbtom. S úsmevom na perách sa rukami zaprel do mojich ramien a strčil do mňa. Vďaka jeho sile som doslova vpadol do náručí tmy, ktorá ma pohltila.

Naposledy som sa otočil s nádejou, že to Harry myslí len ako vtip. Avšak túto možnosť som ihneď zavrhol. Dvere cez, ktoré som vošiel, sa totižto zabuchli a zobrali mi tak aj posledný kúsok nádeje či svetla, ktorý do miestnosti plnej ničoty a tmy prenikal.

Rozhodol som sa z vlastnej bezpečnosti nejsť ďalej odo dverí, o ktoré som sa následne len oprel. A už aj so vzlykmi, ktoré sa mi razili z pier, som sa posadil na studenú zem.

Tma.

Pavúky.

Pivnice.

Lesy.

Cudzie dotyky.

Jaskyne.

A po novom už aj Harry. Človek, ktorého srdce je tak skazené, že sa doslova vyžíva v tom spôsobovať mi šoky a infarkty. Monštrum, ktorého duša sa omylom priplietla medzi nás ľudí. A ja som mu len tak vpadol do rany, ako jeho nová obeť.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola a spolu s ňou publikujem aj prvú kapitolu už spomínaného prekladu. Takže sa bežte mrknúť. 

Dúfam, že sa pre dnešok páčilo a že som nesklamala.

Vote&Comment&Opinion

Curly

Takže cover pre krátky preklad. Je robený mnou čiže žiadne kecy ohľadom toho. Nikdy som nevedela, neviem a ani nebudem vedieť robiť covery takže ticho.