In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 23

 Napokon svoje ruky obtočil okolo môjho pása a svojimi prstami prešiel po látke trička, pod ktorou sa rysovali rany. Pre tentoraz som to už nevydržal a hlasito sykol bolesťou, nač Louis otvoril svoje oči a nadvihol hlavu, pozorujúc svoje ruky, ktoré boli zašpinené mojou vlastnou krvou.

,,Bože môj." Zavzlykal, vystrašene preskakujúc pohľadom zo mňa na svoje ruky.

Louis's POV

Vystrašene som sa pozeral na svoje malé ruky, ktoré sa triasli pod náporom teplej, šarlátovo-červenej tekutiny na mojich dlaniach. Snažil som sa ukľudniť a skryť tak vzlyky, ktoré zo mňa vychádzali už len v pomyslení na to, že Harrymu niekto ublížil.

Mal by som sa smiať. Mal by som využiť príležitosti a utiecť. Ale nedokázal som to. Aj cez to všetko čo sa medzi nami stalo som si Harryho obľúbil. Už v okamihu ako mi doprial výhľadu na streche, som si uvedomil, že predsa len toto nie je Harry, ktorého som spoznal.

Pretože, Harry ktorý ma hneď v prvý deň dostal zvieraťom s ôsmymi nohami, bol len panáčikom v hre boha, ktorému sa vzoprel v okamihu, ako poškodil zmluvu, ktorú som podpísal. Dobre som vedel, že to nebude pre neho, pre Harryho, ktorý bol len sluhom. Vedel čom, že ak by som to neurobil Harryho by potrestal.

A tak isto som aj vedel, že to čo mu teraz spôsobuje krvácanie, spôsobil on. Boh, ktorého meno by som nedal ani štetke z bordelu.

,,K-kto ti to s-spravil?" Vydral som zo seba i keď som si bol istý jeho odpoveďou. Vedel som, že za to môže jeho pán, ktorého tak bezhlavo nasledoval.

,,To teraz nerieš a-" Odmlčal sa, keďže som si ruky utrel do jeho trička a už vcelku čistými rukami som ho chytil za čeľusť. Pre tentokrát som bol ja ten, ktorý viedol. Ja som bol tým, ktorý ho donútil stíchnuť.

,,P-prosím, povedz." Zašepkal som mu, pozorujúc ho ako mu zmäkol pohľad. Chvíľu bol ticho a neprítomne ma pozoroval, čo som sa rozhodol prerušiť. Odtiahol som sa od neho a postavil sa z postele.

Harry si toho očividne všimol a tak presmeroval všetku moju pozornosť na mňa.

,,Ak neodpovieš, podpíšem to." Oznámil som mu, keď som už stál pri stole, kde by sa mala nachádzať zmluva, pretože som dobre vedel, že to on nechce. Nechce, aby som niesol následky i keď on sám ma do toho zatiahol. Videl som mu to v očiach.

,,Louis, prosím ťa nerob blbosti a poď si ľahnúť." Vydýchol a pokúsil sa taktiež postaviť, aby mohol podísť bližšie ku mne, čo sa mu nepodarilo, keďže ho už prvými krokmi začali zrádzať nohy. Len som nemo pozoroval, ako sa podopieral o posteľ.

Napokon ho odo mňa delilo už len niekoľko metrov, však bez hoc akého predmetu, o ktorý by sa mohol oprieť. Chvíľu váhal až sa napokon odrazil od postele a pokúsil sa spraviť prvý krok. Bolestne zasyčal a privrel oči, snažiac sa, prejsť tých pár krokov ku mne, čo sa mu nepodarilo a on sa zosekal k zemi.

,,Harry!" Vykríkol som a súčasne tak snáď po prvý raz zareagoval na jeho činy, od kedy sa postavil z postele. Muž, na ktorého som kričal mi neodpovedal a aj naďalej ležal na zemi. Bez jediného slova som sa rozbehol jeho smerom a následne vedľa jeho tela pokľakol.

,,Harry, no tak." Zašepkal som si, keď som mal v úmysle ho otočiť na chrbát, čo mi neskôr prišiel ako dosť zlý nápad vzhľadom na rany, ktorých krv presiakala aj cez čierne tričko.

Nemohol som ho len tak nechať, ležať na zemi a aj cez to, že som bol omnoho menší a slabší som sa rukami zaprel o jeho ramená tak, aby som ho vyložil aspoň do sedu. Harry bolestivo zastonal a pokrútil hlavou na znak nesúhlasu, akoby ma chcel zastaviť, čo samozrejme nedokázal a ja som ho o chvíľu na to už niesol do postele.

Každý jeden krok, odnášal nové a nové sily, ktoré som bral ani neviem odkiaľ a Harryho stony bolesti. Najradšej by som ho všetkej tej bolesti zbavil, ale niečo mi hovorilo, že sa to nedá. Že musí trpieť.

Napokon som ho položil na nepohodlný matrac a otočil ho na bok, tak aby som si mohol sadnúť na druhú stranu jemu čelom. Mohol som sledovať ako sa každým nádychom triasol, až do momentu kedy sa neozval.

,,Louis?"

,,Áno?" Zareagoval som takmer okamžite.

,,Prosím zavolaj Gladia." Zachraptil a na ani nie sekundu roztvoril svoje zelené oči. Nechápavo som nakrčil obočie, ale napokon zapískal, dúfajúc, že pes na to zareaguje. Harry na to už nezareagoval, čo som zobral ako jeho súhlas, že som urobil dobre.

A tu moja práca končila. Nevedel som ako pomôcť človekovi, ktorého som na začiatku tohto všetkého nenávidel. Ani nie tri dni dozadu som ho mal chuť prehodiť oknom, alebo ním poprípade utiecť, ale ako sa zdá prirástol mi k srdiečku. K srdiečku, ktoré každým jedným pohľadom na zničeného Harryho puká, akoby bolo z porcelánu.

Moje slzy si akosi našli cestu von aj spolu s vzlykmi, ktoré Harryho donútili otvoriť oči, pozorujúc ma. Cez slzy, ktoré sa mi hromadili v očiach, som moc dobre nevidel, ako sa Harry tváril, alebo či oči opäť privrel, ale v okamihu ako si ma i cez rany pritiahol do objatia, som ucítil to čo som potreboval. Nádej, že bude všetko v poriadku.

,,Louis pokoj, dám sa dokopy." Zašepkal mi do vlasov, nač som len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu a ruky som omotal okolo jeho tela. V okamihu ako sa moje ruky dotkli Harryho chrbta, mi zasyčal do ucha. Vystrašene som sa do Harryho odtiahol sledujúc ho, ako krčí tvár v bolestivej grimase.

,,Prepáč, ja... P-prečo sa to nehojí?" Zavzlykal som opäť. Nevedel som, ako mám reagovať a tak, keď som si všimol Harryho rúk, naťahujúcich sa ku mne, som sa trochu pousmial a schúlil sa mu do náručia.

,,Zahojí sa to." Osvetlil mi, keď ma svojimi rukami hladil po chrbte. Jeho ruky sa triasli a zanechávali mi na chrbte zimomriavky, však aj cez to bol ich dotyk príjemný.

,,K-kedy?" Zašepkal som a zodvihol som hlavu, aby som sa mu mohol pozrieť do očí. Len sme tam tak sedeli a pozorovali oči toho druhého a to do momentu, kedy sa Harry nerozhodol prerušiť náš očný kontakt. Svoje zelené dúhovky, hoci nespustil z mojej tváre, premiestnil ich o niečo nižšie a to konkrétne na moje popraskané pery.

Chvíľu bolo ticho, akoby opäť rozmýšľal. Pre tentokrát som držal jazyk za zubami aj ja a s napätím, ktoré mi priam trhalo žily, som očakával čo i len jediného slova zo strany kučeravca.

,,Až keď ma pobozkáš."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

No neviem, možno kapitola nie je podľa vašich predstáv, ale uisťujem vás, že Harry nebdue dlho bezmocným.

Tak isto dúfam, že sa mi podarí všetko napísať tak, ako chcem. 

Takže držte palce a posielajte mi svoje názore, keďže vážne povzbudia, alebo pomôžu, ak by som mala niečo zmeniť.

Vote&Comment&Opinion

Curly

Guys... posledná info! Nový príbeh (preklad) na mojom profile