In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 14

 ,,Č-čo chceš-š?" Vykoktal som sa, pozorujúc Harryho, ako ku mne opäť prikráčal s oceľovým denníkom. Najprv mi neodpovedal len sa posadil vedľa mňa a zopakoval ten istý rituál ako naposledy, pred tým ako roztvoril denník na dvojstrane, ktorú zdobilo celé moje meno.

,,Len tvoj podpis."

Odvetil mi takmer okamžite a luskol svojimi dlhými štíhlymi prstami, nač mu do nich vletelo pero, ktoré mi ihneď podal. Zmätene som chladnú vecičku prevzal do ruky a pozoroval strany papiera, ktoré Harry natočil mojim smerom.

Napokon som si všimol menšej čiarky na spodnom rohu, čo malo byť asi miesto vyznačené na podpis. Chvíľu som ju pozoroval, ale nakoniec mi zvedavosť nedala a ja som zodvihol hlavu, pozorujúc Harryho predo mnou, ktorý si medzi tým začal netrpezlivo poklopkávať bruškami prstov po chrbte druhej ruky.

,,N-načo to je?" Spýtal som sa, mieriac tým ku podpisu, ktorý som mal údajne zanechať na dvojstrane kde sa vynímalo moje meno spolu s akýmisi slovami, ktorým som ja ale nerozumel.

,,Zmluva." Prekrútil očami a jednou z rúk popostrčil tú moju bližšie k papieru, akoby ma chcel popohnať k zanechaniu podpisu.

,,O č-čo ide?" Nedal som sa a pero odhodlane skryl za svoj chrbát, nač sa miestnosťou ozvalo hlasité zavrčanie a následne som pocítil na svojich rukách, ruky kučeravca.

,,Pozri nebudem ti to tu vysvetľovať, do kým to nepodpíšeš." Odvrkol mi a spolu so slovami, ktoré vyslovil sa odrazil od tvrdého matraca postele.

,,Potom mi t-to všetko naozaj vysvetlíš?" Zašepkal som nádejne, nač sa mi dostalo len jednoduché prikývnutie. Chvíľu som váhal, ale napokon som svoju ruku premiestnil spoza chrbta ku čiernemu papieru, na ktorý som sa mal podpísať.

Hlavu som natočil trochu doprava, tak aby som mal na Harryho dobrý výhľad, čo mi nebolo ani treba, keďže už opäť sedel vedľa mňa a nervózne si poklepkával prstami po chrbte ruky.

,,Čím rýchlejšie to spravíš, tým rýchlejšie sa dozvieš pravdu." Popohnal ma a na svojej tváričke vykúzlil úsmev hodný diabla. Iba som zmätene prikývol a svoj pohľad presmeroval opäť k špičke pera, ktorá sa pre tentokrát už dotýkala povrchu papiera.

,,No tak." Zašepkal Harry a naklonil sa bližšie k papieru, aby mal lepší výhľad na mňa i moje ruky. Neviem čo ma to v danej chvíli popadlo, ale niečo mi hovorilo, že svojim podpisom by som si podpísal i rozsudok smrti a tak som ďalej nerozmýšľal a špičkou pera silnejšie zatlačil na papier.

Najprv sa môj skutok zdal takmer ničím, ale v okamihu ako som perom mykol do strany a prederavil tak jemný povrch papiera, ozvalo sa vedľa mňa nahnevané vydýchnutie.

Vystrašene som privrel oči a pero, ktorým som stranu roztrhol na pol som pustil. Vedel som, že za toto budem potrestaný ale nevedel som ako veľmi a či sa vôbec ešte preberiem.

,,Ty malá suka." Vykríkol Harry a spolu s ňou na mojom pravom líci pristála aj facka, ktorá ma doslova položila a ja som o chvíľu na to už letel cez okraj matracu k tvrdej podlahe. Buchot ktorý moje telo spôsobilo očividne nikoho nezaujímal, keďže sa Harry postavil a bez jediného slova, iba s vražedným výrazom na tvári podišiel ku mne.

Svoj pohľad som radšej zabodol do podlahy a počúval kroky, ktoré patrili samému Harrymu, blížiacemu sa ku mne. Napokon som špičky jeho staromódnych topánok uzrel pred sebou, keď v tom jednu z nôh napriahol a venoval mi kopanec presne do stredu čela, nač som dopadol už i chrbtom na zem.

,,Ani nevieš čo si spôsobil." Zavrčal nahnevane Harry a akoby pre zábavu si ešte raz do mňa kopol, pred tým ako sa ku mne sklonil, sledujúc moje telo, ako sa celé vďaka jeho prítomnosti triaslo.

,,Zaslúžil by si si trest." Vydýchol a sklonil sa ku mne ešte bližšie, tak aby si ma mohol vyhodiť na rameno. Chcel som začať nariekať, ale moje pery akoby ochabli a ja som tak ani nedostal možnosť niečo Harrymu odvetiť.

Svoje už teraz boľavé telíčko som trochu nadvihol, tak aby som videl skrz Harryho kam ma to vezie až do kým som si nevšimol, opäť danej miestnosti v ktorej som bol aj minule.

Stačil pohľad na jej dvere a ja som sebou začal mrskať zo strany na stranu, v snahe sa vykrútiť Harrymu z rúk, ale neúspešne. Ten sa na mojom pokuse zasmial a bez jediného ďalšieho slova ma hodil do tmy, od ktorej dvere napokon aj zamkol a so slovami "my sa ešte uvidíme" sa vydal preč.

Tmu, ktorá naokolo mňa panovala som si rozhodol nevšímať a skrz slzy, ktoré mi začali stekať po tvári som si sadol na miesto, kde som bol aj pred tým. Počúval som svoje tlmené vzlyky a snažil sa ich utíšiť úplne čo sa mi podarilo až v okamihu, ako sa spoza dverí neozval Harryho hlas.

Chvíľu som si myslel, že hovorí na mňa, ale hneď ako som priložil svoje ucho ku drevu dverí, som pochopil, že na mňa to asi nebude.

,,Pane, ale ja za to nemôžem. On je absolútne neschopný." Zavrčal Harry, nač som sa odtiahol od dverí a potichu si zašepkal, že nie som. Tému rozhovoru, ktorú Harry začal som chcel nechať tak a radšej ignorovať to čo povedal, ale moja zvedavosť mi nedala a o chvíľu na to som sa už opäť opieral o dvere.

,,Áno, nemusíte sa báť. Bude potrestaný a stane sa tak toľko-krát do kým nepochopí, kto je tu pánom. Teda hneď po vás." Upresnil Harry, nač som šokovane roztvoril oči. Aj cez to čo som počul som zostal prilepený na dverách, očakávajúc čo mu na to odpovie jeho "pán" ale odpovede sa mi už nedostavilo.

Namiesto toho, aby sa niečo také stalo a ja som konečne pochopil významu Harryho slov sa dvere otvorili, čím spôsobili, že moje telo dopadlo na podlahu presne pred Harryho nohy. Na chvíľu som sa ani neodvážil presunúť svoj pohľad na kučeravca nado mnou, až do kým nevyslovil dané slová.

,,Pripravený na trest, pusa?"

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

takže ľudia som späť a aj by som vám chcela vážne poďakovať za 1K videní a 400 votes.

Som happy jak dva grepy z toho, že sa vám môj príbeh páči.

Dúfam, že to tak bude pokračovať aj naďalej. 

Vote&Comment&Opinion

Curly