In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 20

(ešte stále Harryho pohľad...z ktorého pohľadu to chcete v ďalšej kapitole?)

Ešte nikdy som tu nemal takého bojka ako je on. Hoci som aj ja raz takým bol, je to už dávno. Od tej doby ľudia zabudli na strach a skrývali sa pred nami za technikou. Louis však nie a to bola asi aj jeho osudová chyba.

,,Pretože, ak by si skolaboval, musel by som ťa dať preč. A to ja nechcem." Zašepkal som si vedome, že Louis ma už určite nepočuje a pokúsil sa vykrútiť z jeho objatia.

Neúspešne.

Napokon mi nezostalo nič iné, ako zostať na mieste, teda v Louisovom objatí, z ktorého vyžarovalo teplo a vyvolávalo vo mne tak akýsi divný pocit, ktorému aj keď som chcel, nemohol sa brániť.

V tuhom objatí Louisových paží som trávil hodnú chvíľu, medzi spánkom a bdením. Najprv som nechcel riskovať, že by sa Louis prebudil skôr, však napokon ma premohla únava. Presne tá únava, ktorá samá od seba zatvárala moje zelené kukadlá.

Už, už som zaspával, keď v tom ma ovanula mne tak známa vôňa, ktorá ma donútila sa posadiť, aj keď som tak riskoval, že by som Louisa zobudil. Keď už som sedel, neustále s Louisom okolo pása, zmätene som sa poobzeral naokolo hľadajúc objekt, z ktorého by táto vôňa vyžarovala. Vôňa strachu.

Napokon som pocítil ako Louis zosilnil svoj stisk okolo môjho pásu a pritúlil svoje trasúce sa telíčko bližšie ku mne. Najprv som ho len pozoroval a užíval si jeho dokonalej vône naokolo, ktorú vyvolávala očividne nočná mora.

Po dlhej dobe, kedy som zvažoval svoje možnosti som rukami zablúdil k tým Louisovým, ktoré som od seba rozpojil a premiestnil ich o čosi vyššie k môjmu hrudníku. Ani sám som nevedel čo to robím, do kým sa brunetova hlava nezaborila do môjho krku, šepkajúc mi čosi na miesto kde som mal tetovanie päť-cípej hviezdy.

Napokon som svoje telo prinútil, aby rukou zašlo pomaly do vlasov mladého chlapca, v snahe ho prebudiť a prerušiť tak tok nekonečne prúdiacej energie, ktorej jadro sa nachádzalo v Louisovej nočnej more.

,,Louis." Zašepkal som, nač oslovený niečo zamumlal a stisk ešte zosilnil aj keď som si už myslel, že to viac ani nepôjde. Zhlboka som sa nadýchol a ozval sa ešte jeden krát, o niečo hlasnejšie.

,,Louis." Môj hlas znel o čosi hlasnejšie, však Louisom to ani nehlo. Nádych, výdych a posledný pokus.

,,Louis!" Zakričal som na bruneta, ktorý sebou v okamihu trhol a otvoril tak svoje modré oči, v ktorých sa zaleskli kvapôčky sĺz. Pokrútil som hlavou a chcel čosi povedať, ale prerušil ma Louis, ktorý aj cez to čo som urobil, pritúlil svoje telo k tomu môjmu a svoju hlavu vrátil na pôvodné miesto. Teda do záhybu medzi mojim ramenom a krkom.

,,J-ja mal som zlý s-sen. B-bol si tam t-ty a Z-zayn." Koktal mi do pokožky, zatiaľ čo sa triasol. Moje telo na jeho slová reagovalo samo od seba a presunulo svoju ruku na jeho chrbát, kde som ho začal hladiť.

Keď som si uvedomil čo to vlastne robím a chcel som sa odtiahnuť v hlave sa mi ozvali slová tajomného boha, ktorého hlas bol hrubší a chrapľavejší ako ten môj. Zostaň tak. Začína ti veriť, cítim to. A keď ti bude veriť môj drahý Harry, podpíše to bez jediného slova.

Sám pre seba som si prikývol, však bol som si viac ako len istý, že to Pavor zaznamenal. Ruku som teda nechal na pôvodnom mieste, utišujúc Louisa krúživými pohybmi na chrbte. Keď v tom sa Louis o čosi odtiahol, za čo som si ihneď v duchu vynadal. To som snáď až tak blbý, že neviem ani poriadne hladkať ľudí? Aj keď na inej časti jeho tela, by mu to bolo určite príjemnejšie.

,,Prečo hviezda?" Spýtal sa z ničoho nič a vytrhol ma tak z myšlienok. Iba som zmätene nakrčil obočie a čakal na to čo urobí, až do kým sa jeden z jeho prstov nedotkol mojej ľadovo studenej pokožky. Pre tentokrát som už chápavo prikývol a svojou rukou prikryl tu jeho na menšom tetovaní, ktoré zdobilo môj krk.

,,Vidíš koľko má cípov?" Ozval som sa po chvíli a naše ruky odtiahol, aby som mu tak doprial výhľad na svoje tetovanie z doby, kedy som ešte len začínal, ako Pavorov služobník. Presne Harry. Takto si jeho dôveru získaš rýchlejšie. Len do toho. Ozval sa opäť hlas kúsku boha vo mne.

,,Päť?" Vydýchol zmätene a opäť využil príležitosti, aby mohol obkresliť rysy tetovania. V okamihu, ako prešiel už cez tretí cíp, slastne som privrel oči a vydýchol.

,,Presne tak. Každí z nich symbolizuje jeden z mojich strachov, ktorých som sa vďaka Pavorovej pomoci vzdal." Vysvetlil som mu a hlavu aj cez jeho protesty naklonil do strany, aby som sa mohol tak pozerať do očí samotného anjela.

,,Č-čoho si sa bál?" Spýtal sa roztraseným hlasom, nač som sa len usmial a pohladil ho po ruke, na znak toho, že je všetko v poriadku a on sa môže aj naďalej pýtať.

,,Bál som sa tmy, vojakov, hadov, straty a..." Odmlčal som sa v snahe rýchlo vymyslieť iný strach, ktorým by som mohol nahradiť ten pôvodný. Neklam mu Harry. Už teraz niečo tuší.

,,A lásky." Odvetil som a pri spomienke na dievča s modrými očami a blond vlasmi, ktorej meno bolo dávno stratené v spomienkach, som sklopil pohľad.

Panovalo medzi nami trápne ticho, ktoré sa však Louis donútil prerušiť a objal ma, šepkajúc mi, že vie ako sa cítim. Jemne som sa usmial a samovoľne vypustil z úst slovíčko ďakujem, ktoré vykúzlilo mladému brunetovi taktiež úsmev na tvári.

Len sme tam tak sedeli a pozerali sa na seba. Bola to chvíľa plná napätia a šťastia, no niekto sa ju rozhodol prerušiť. Teraz máš šancu. Ten podpis!

Neochotne som uhol pohľadom odo Louisa a presmeroval ho na stôl k denníku, kde ležala už novo-pripravený zmluva, vďaka ktorej by sa Louis upísal svojou dušou Pavorovi. Vďaka, ktorej by sa pridal k skupine bezduchých bojovníkov bezo strachu.

,,Louis? Vieš, keď už o mne toľko vieš, bol by som rád, ak by si podpísal to čo som ti ukazoval pred tým." Navrhol som a jemne sa pousmial.

,,Čoho sa to týka?" Oplatil mi otázku a trochu sa odo mňa odtiahol. Smutne som si povzdychol a v hlave si rýchlo začal triediť myšlienky. Povedz mu, že je to zmluva, podľa ktorej predá kontrolu nad sebou samým tomu kto si to zaslúži. Nie je to lož. Ozval sa opäť Pavor v mojej mysli, nač som neochotne otvoril ústa.

,,Je to zmluva, ktorú keď podpíšeš predáš moc nad sebou samým tomu kto si to zaslúži." Odrecitoval som slová, ktoré mi hrali v hlave aj po tom, čo ich boh vo mne vyslovil.

,,V tom prípade to podpíšem, ale sľúb mi, že toho nebudeš zneužívať." Nakrčil obočie a rukou si prešiel skrz pramienky vlasov.

,,Čože?"

,,No toho, že ti predávam kontrolu nad sebou samým." Prečo to len musel pochopiť takto?

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

hlásim sa o niečo neskôr, keďže mám toho v tejto chvíli naozaj veľa. 

Ďalšia kapitola vyjde zajtra asi tiež takto nejako a to aj z toho dôvodu, že vám dávam na výber pohľadu.

Takžeeeee, dúfam, že sa páčilo.

Vote&Comment&Opinion

Curly