In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Epilogue

O sedem rokov neskôr

Domom sa ozýval srdcervúci krik a plač malého dieťaťa. Vystrašene som vybehol z kuchyne, kde som sa snažil čosi uvariť a nasmeroval si to na druhé poschodie, na ktorom bolo pár miestnosti, ako spálňa veliteľov tohto domu- mňa a Harryho- ale aj izbičky dvoch malých nezbedníkov.

,,Luna!" Zakričal som po malom dievčatku s blond vlasmi, ktorej smiech čiastočne prerúšal plač jej malého súrodenca. Povzdychol som si, keď ma Luna so smiechom obišla a zopár krát pokrútila hlavou, aby tak zo seba striasla masku strašidelného klauna.

,,Áno tati?" Zachichotala sa a pozrela sa na mňa svojimi zeleno-hnedými očami. Vždy som si myslel, že oči tohto malého, nebojácneho nemehla budú po tých Harryho, ale ako čas plynul, okraje jej zorničiek sa sfarbili do hneda, zatiaľ čo stred okolo dúhovky zostal zelený.

,,Čo si zase spravila Bex?" Zavrčal som, snažiac sa znieť nahnevane, ale ak máte doma niečo takéto, je to naozaj ťažké. Inak povedané, je to diablik v telíčku anjela.

,,Ja? Nič, len som jej ukázala, čo bude zažívať ak pôjdeme do cirkusu." Povedala o čosi tichšie a hlávku sklopila k maske klauna, ktorá ležala pod jej nohami. Povzdychol som si a sklonil sa k nej, aby som jej tak venoval menšiu pusu na líčko, pred tým ako som sa otočil, mieriac si to k stále plačúcej Bex.

Hoci sme vždy chceli chlapčeka, niekto tam hore- teda Juno- sa rozhodla, že bude lepšie ak dostaneme ďalšiu princeznú. Predsa len čo by to bolo za kráľovstvo, ktorému by vládli dvaja princovia, bez svojich princezien.

,,Zlato moje, neplač." Pošepol som plačúcej Bex, ktorá ku mne takmer ihneď natiahla svoje ručičky. Bez váhania som si ju zobral do náruče a hladiac ju po chrbátiku, som už len počúval posmrkávanie, malého bábätka v mojom náruči.

,,Nezdá sa mi, že by bola zlatá." Začul som slovíčka malého dievčatka odo dverí. Prekrútil som očami a pozrel sa na to malé nemehlo, ktoré sa opieralo o rám dverí, snažiac sa pôsobiť drsne.

,,O čom hovoríš, srdiečko?" Podišiel som bližšie k nej s Bex v náruči. Malá Luna sa trochu uškrnula a prstíkom štuchla do ručičky bábätka na mojich rukách.

,,Povedal si jej zlato, ale ona nie je zo zlata. Tak prečo ju tak potom voláš?" Nakrčila obočie, neustále štuchajúc do ručičky malej Bex, ktorá sa nad pocitom, ktorý jej sestrička dopriavala, začala smiať. Spolu s Bex som sa začal smiať aj ja, voľnou ručičkou zachádzajúc do vláskov mojej prvorodenej.

,,To ti vysve-" Ani som nestihol dopovedať, keďže ma prerušilo zabuchnutie dverí, teda aj príchod môjho priateľa.

,,Ocooooooooooooo!" A týmto sa to všetkým začalo. Luna sa bez jediného slovka vyparila, bežiac k svojmu druhému ocinkovi, zatiaľ čo Bex, akoby vycítila prítomnosť Harryho a začala ma plácať po chrbte, na znak toho, že mám pridať do kroku.

Spokojne som sa usmial a pozerajúc sa cez rameno bábätka v mojom náručí som sa došuchtal na prízemie, kde sa už Harry vítal zo svojou dcérou. Alebo sa teda skôr snažil zavesiť svoj červený kabát, zatiaľ čo sa mu malá Luna plietla pod nohami.

,,Ako sa mala moja princezná?" Spýtal sa napokon, nevšímajúc si mňa či Bex. Aj naďalej sa venoval malej Lune, ktorá sa začala sťažovať na svojho druhého ocka- teda na mňa. Harry sa zasmial a vyzdvihol si ju do náručia, tak aby konečne mohol dôjsť ku mne.

,,Ahoj láska." Zašepkal mi do pier a nahol sa ku mne, aby mi tak venoval bozk na pery. Po čase sa náš bozk prehĺbil, čo samozrejme musel prerušiť malý špunt. A to teraz nehovorím o Bex, keďže tá zaspala, ale o malej Lune, ktorá svoje ruky premiestnila na naše čela, v snahe rozpojiť náš bozk.

,,Luna." Zahriakol som ju, keď sa aj naďalej uškŕňala, radosťou bez seba z toho, že sa jej podarilo nás rozdeliť.

Napokon po smiechom strávenom večeri a pozeraní Toma a Jerryho, sme malú Lunu poslali spať. Tá len poslušne prikývla, čo sa nestávalo často a rozbehla sa do izbičky, vedľa ktorej už oddychovala malá Bex.

,,Tak ako bolo v práci?" Zamrmlal som a jedným ladným pohybom sa premiestnil do lona môjho priateľa, ktorý sa na mňa v okamžiku uškrnul a presunul svoje ruky na môj zadok.

,,Vieš, zopár výkrikov strachu a tak." Zasmial sa, nad čím som pokrútil hlavou. Odkedy už Pavor nie je medzi nami a Harry zastupuje jeho miesto, býva dosť často v práci, čo mu samozrejme, že nevyčítam, keďže ihneď ako príde domov sa mi plne venuje.

,,Nebolo tých výkrikov na dnes už dosť?" Zamrmlal som mu do pier, zatiaľ čo som sa naťahoval po bozk. Harry sa zasmial, rýchlo spojil naše pery a v momente si ma prehodil pod seba.

,,Rád by som počul ako kričíš ty." Zašepkal mi do pier a presunul sa na môj krk.

,,Podo mnou. Zatiaľ čo ja by som do teba hlboko prirážal." Opätovne šepkal, nad čím som sa pousmial a za vlasy si ho odtiahol od tela. Ten len nespokojne zamrčal a za pomoci pár dobre mierených štuchnutí prstom, sa opätovne vrátil k môjmu krku.

,,Len krič." Zachichotal som sa mu do vlasov, zatiaľ čo sa svojimi rukami prebojovával k môjmu prirodzeniu.

,,Krič ako veľmi chceš." A to boli aj jeho posledné slová, pred tým ako si ma vyhodil do náručia a spolu so mnou sa rozbehol von na záhradu do nášho altánku, aby sme tak deti ušetrili od rušeného spánku.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A je to tu... koniec. 

Uf....

Takže, všetkým čo si toto prečítali do konca ďakujem. Som rada, že ste ma podporovali aj cez to aký som bola lenivec a podobne. Chcem aby ste vedeli, že tento príbeh venujem úplne všetkým, ktorý to dočítali až sem.

Som viac ako rada, že sa vám tento príbeh páčil. Vždy som snívala o tom, že raz napíšem nejakú knihu a po tom čo som objavila wattpad, som chcela svojimi príbehmi aspoň niekoho zaujať.

A teraz? Vďaka vám som sa dokopala k tomu napísať niečo čo by malo hlavu a pätu. Niečo čo by sa vám páčilo. A takisto som sa vďaka vám dostala tam kde som.

Viete, kam ste môj príbeh dostali? Presne tak kde som ani nesnívala, že raz bude. Dopriali ste mu totižto presne 8,7K videní a 2,4K votes, za čo vám neuveriteľne ďakujem.

A to by bolo už asi všetko. Neuveriteľne vás za toto milujem, ľudkovia. 

Curly

(BTW: Meno Bex, "vzniklo" vďaka mojej otravnej "babičke" a to dievčatko hore s blond vlasmi... hmm povedzme si, že som možno trošku egoista a dala som tam seba 0:)...Kašlite na to, že tam vyzerám ako dement, oki? )