In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 21

,,V tom prípade to podpíšem, ale sľúb mi, že toho nebudeš zneužívať." Nakrčil obočie a rukou si prešiel skrz pramienky vlasov.

,,Čože?"

,,No toho, že ti predávam kontrolu nad sebou samým." Prečo to len musel pochopiť takto?

Chvíľu som ho len onemelo sledoval, do kým sa nenaklonil ku mne a rukou mi nenaznačil, že potrebuje pero. Vypúlil som na neho oči, ale poslušne zobral pero do ruky. Ruku spolu s perom som premiestnil na papier taktiež čiernej farby, kde som prešiel jeho špičkou po povrchu, v snahe zistiť či píše.

Z akéhosi dôvodu na papieru nezanechalo ani čiaru, takže mi nezostávalo nič iné, ako zobrať atrament, ktorý pripomínal konzistenciou husté mlieko, alebo aj niečo čo sa mi hromadí v guliach a pri každom pohľade na Louisa sa to chce dostať spolu s mojim juniorom do jeho zadku. Do riti, Harold! Upokoj sa! Aj keď som si istý, že by sa to páčilo nie len mne.

Špičku pera som namočil do atramentu a spolu so zmluvou to položil na stôl, ku ktorému som napokon zavolal aj Louisa. Hneď ako som ho oslovil, postavil sa a nesebavedome podišiel ku stolu. Chvíľu sa na mňa len tak pozeral do kým som mu neodsunul stoličku, na znak toho, že si má sadnúť. On tak hneď aj urobil a za mojej pomoci sa opäť pritiahol k stolu.

,,Sem." Odkašľal som si, keďže môj hlas znel chrapľavejšie ako kedykoľvek pred tým a prstom ukázal na čiarku, kde by sa mal Louis podpísať. Brunet predo mnou len prikývol a ďakujúc mi, prijal pero, ktoré som mu vtisol do ruky.

Sledoval som ho ako oko v hlave, každý jeden pohyb ktorý spravil, každý jeden výdych či nádych. Sledoval som i to, ako sa zhlboka nadýchol a špičkou pera sa dotkol papiera. Zatajene som prikývol, aj keď ma nemohol vidieť, pozorujúc ako rukou hýbal zo strany na stranu, vytvárajúc tak dokonalé písmeno T jeho priezviska.

Napokon sa na papieri ocitol celý jeho podpis. Najprv som si ho spolu s Louisom prezeral do kým sa mi hlavou opäť nezačal ozývať Pavorov hlas. Už len chvíľu a bude môj. Zašepkal mi slizko v hlave, nač som zazrel na papier, kde ešte stále neuschol atrament. Do kým neuschne, nebude patriť bohovi v mojej hlave.

Neviem čím to bolo, či žiarlivosťou alebo ľútosťou, ktorú som k Louisovi prechovával, ale natiahol som ruku k papieru, aby som ho mohol posunúť bližšie k sebe. Ak by som ho roztrhal Pavor, by na mňa určite poslal všetkých svojich stúpencov, ktorých som mu doteraz donášal, presne tým istým spôsobom, ako teraz Louisa.

,,Oops!" Vykríkol som, keď som "omylom" drgol do fľaštičky plnej atramentu, ktorý sa ihneď roztiekol po papieri a splynul tak spolu s atramentom, ktorý doteraz tvoril Louisovo písmo.

,,Harry prepáč mi to, ja to ihneď napravím." Začal sa ospravedlňovať, aj keď na to nemal dôvod. Zmätene som nakrčil obočie a pozrel sa na Louisa, ktorý sa už lemom svojho trička snažil utrieť atrament zo stola.

,,Nič si neurobil. Sadni si, ja to nejako vyriešim." Snažil som sa o to, aby môj hlas neznel až príliš láskavo, nač Louis vystrašene prikývol a sadol si sledujúc ma, ako staviam fľaštičku na pôvodné miesto.

,,J-ja to podpíšem znovu." Vydýchol, nač som len pokrútil hlavou a pozrel sa na neho.

,,Nemám ďalší atrament." Vysvetlil som mu a natiahol sa po handre, ktorú som mal hodenú za stolíkom. Louis len prikývol a pozrel sa na papier, ktorý bol už celý premočený atramentom.

,,A nejde to podpísať proste guľôčkovým perom?" Vypytoval sa ma aj naďalej, nač som sa zhlboka nadýchol, aby som po ňom hneď nevyštartoval.

,,Nie, nejde." Odvrkol som mu a otočil sa už k svojej ruke, ktorá spolu s handrou prechádzala po povrchu stola.

,,A prečo?" Ďalšia otázka, ktorá však bola aj tá posledná, keďže som nátlak nevydržal a nahnevane sa otočil smerom k Louisovi. Ten keď si všimol hnevu, ktorý som mal vpísaný v očiach, ustúpil o krok dozadu, krútiac hlavou sám nad sebou.

,,Pretože to kurva nejde chápeš! Potrebuješ to podpísať niečím iným, tak láskavo drž hubu, aby som mohol niečo vymyslieť, do kým má Pavor nepotrestá!" Kričal som na neho, zatiaľ čo som hádzal rukami zo strany na stranu. Neskoro Harry. To si až tak neschopný, že poserieš aj toto?

Ozýval sa mi hlavou hlas, zatiaľ čo som si prezeral vystrašeného Louisa. Opäť ma oviala vôňa strachu, nač som pokrútil hlavou a chcel niečo Louisovi povedať, ale prerušil ma zas a opäť hlas v mojej hlave.

Očakávaj Nialla. Už je na ceste. Zmorene som si vydýchol a obrátil sa chlapcovi, trasúcemu sa, len z mojej prítomnosti chrbtom.

,,Nevychádzaj z izby do kým ti nepoviem. A hlavne potichu, jasné?" Oznámil som mu, keď som stál za prahom dverí, pripravený ich zatvoriť. Louis len prikývol, nač som sa povzbudivo usmial a zabuchol si dvere doslova pred nosom.

Dobre som vedel čo je Niall zač. Bol prvým človekom, ktorého som dostal do čela Pavorovej armády. Bol to malý blondiačik, ktorého som našiel neďaleko od francúzskych hraníc. A teraz? Je z neho chalan, ktorý tu hoci bol naposledy, pred 500 rokmi, spôsobil veľa škody nie len v rámci trestu, ktorým ho Pavor poveril, ale aj na dievčati, ktoré som tu držal.

Dievčatko s modrými očami, ktoré malo len sedem rokov som tu držal nanajvýš tri dni, keď ma Pavor poveril, aby som ju potrestal za to, že neodpovedala na moje otázky. Keď som tak nespravil, poslal za mnou Nialla. Teraz už tvora, ktorý sem chodí len kvôli mojej bolesti.

Však vtedy sa Niall neuspokojil len so mnou. Chcel vidieť človeka, kvôli ktorému za mnou prišiel a aj cez to, že som mu to jasne zakázal, využil môjho stavu a odišiel za dievčatkom, ktoré plakalo na chodbe hneď pred dverami izby, kde vykonával Niall môj trest.

Hoci som si nikdy nemyslel, že by bol niečoho takéhoto schopný, Pavor z neho urobil, sviňu. A ja som sa mu ani nečudoval, keďže zo mňa urobil boh v mojej hlave to isté.

,,Takže sa už opäť vidíme." Začul som hlas, keď som otvoril dvere od mojej spálne, kde už na posteli sedel Niall v čiernych veciach na sebe a s menším nožíkom v ruke. Pobavene ma pozoroval a čepeľou noža prechádzal po pokožke svojho prstu.

,,Začneme, aď to mám z krku. To dievča čo vďaka tebe, k nám prišlo pred týždňom, by stála za hriech." Usmial sa a pokynul mi, aby som si vyzliekol tričko a ľahol si na posteľ bruchom na dol. Už som len očakával bolesť, ktorá mi bola predpísaná samým Pavorom.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

pred tým ako ma prizabijete za to, že som urobila z Nialla to čo som spravila, chcem povedať, že som na to mala dôvod.

1. Hodí sa mi sem ako človek, ktorý je sviňa hoci tak nevyzerá

2. Poznala som niekoho, koho som za Nialla považovala a presne tak isto, ako sa bude správať v príbehu, tak isto sa správala aj táto osoba.

Nesúďte ma!

Každopádne dúfam, že sa vám nová kapitola páčila a mala by vyjsť aj jedna keďže sú tie Vianoce a chcela by som vám venovať novú kapitolu :*

Takže sa vidíme zajtra :*

Vote&Comment&Opinion

Curly

Čo by ste chceli za pohľad, na zajtra?