In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 38

,,Dám ti čas. Bude minimálny, ale aj cez to je to dosť na to, aby si si utriedil myšlienky. Do poľ noci aď si späť. Dovtedy sa o Louisa už postarám ja." Navrhla. Podozrievavo som si ju premeral a následne na to, sa rýchlo vyšmykol spod môjho priateľa. Ten nespokojne zamrmlal, čo som sa rozhodol neriešiť a rýchlo schmatol hodinky, bežiac tak do lesa, hľadajúc pokoj. Pokoj a zmysel svojho života, ktorý ležal spolu s našim dieťaťom v chatke.

Predieral som sa jednotlivými vetvičkami stromov lesa, v snahe nepotknúť sa. Hľadal som akúsi planinu, kde by so si mohol odpočinúť a neriskoval by som tak, že sa mi do čela zaryje neposadne ihličie. Hoci sa mi rany hoja rýchlo, bolesti sa nevyhnem.

,,Louis. Prečo som si ťa len vybral." Frflal som každým jedným krokom, sledujúc svoje nohy, pod ktorými sa po dlhšej dobe objavila tráva. Jej stebielka boli čisté a na moje šťastie neboli ani náhodou zmiešané s vetvičkami či ihličiami stromov.

Hlavu som pozdvihol od svojich nôh, aby som sa tak presvedčil, že som dosiahol toho, čo som chcel. A aj hej, keďže som stál na menšej planine, nad ktorou sa črtala obloha, teraz už čiernej farby. Každá jedna hviezda sa na nej leskla, akoby som naň vysypal milión trblietiek. Inak povedané, žiarili tak isto ako aj Louis v mojom srdci.

,,Louis ja viem, že by som to robiť asi nemal, ale oni sa o teba postarajú dobre?" Skúšal som si nahlas repliku, ktorú mu už len pošepnem v spánku a vytratím sa preč, zatiaľ čo som pochodoval skrz steblá trávi. Prečo je to tak ťažké? Prečo je tak ťažké, niekoho milovať?

Nie je to sám Harry Styles? Pozrime sa, kdeže to je. Počul som vo svojej hlave, ozývať sa hlas, boha, pred ktorým som sa skrýval. Zašiel som kvôli nemu, až sem, do lesov, aby som sa tak skryl pred ním. Očividne som nebol dosť ďaleko.

Čože si mi onemel? Alebo ti nebodaj vyrezali jazyk? Smialo sa mi to monštrum v hlave. Okamžite som záporne pokrútil hlavou a natočil ju smerom k oblohe.

,,Nie som tvoja hračka Pavor! Mám právo odísť na chvíľu mimo tohto všetkého!" Kričal som do neba. Ignoroval som všetko vtáctvo naokolo, ktoré sa kvôli môjmu kriku snažilo dostať čo najrýchlejšie do úkrytov. Ignoroval som fakt, že by ma mohol počuť Louis.

Nedoniesol si mi dušu toho malého bruneta, Harry. Je predurčený na veľké veci. Šepkal mi slizko v hlave. Jedinú vec, na ktorú je predurčený, je aby žil po mojom boku. Aby ma miloval tak ako ja milujem jeho.

,,Neviem kde je!" Odfrkol som si, dúfajúc, že nespozná klamstvo, ktorého rysy mi boli jasne vpísané nie len v tvári, ale aj v tóne hlasu, ktorým som to oznámil.

Že nevieš? Tak prečo si o ňom doteraz hovoril? Prečo tvoje myšlienky blúdia, len k nemu? A to bolo to posledné, čo som dokázal zniesť pred tým, ako som sa rozbehol smerom, ktorým som prišiel. Bežal som nevedno kam, počúvajúc v hlave neustále smiech Pavora.

Myslíš si, že ujdeš? Smial sa naďalej, čím ma len viac a viac hnal dopredu. Každým jedným metrom som zrýchľoval v snahe dostať sa za hranicu, kde som ja a aj moja duša v bezpečí pred bohom strachu. Na miesto, kde v chatke leží človek s mojim dieťaťom, ale aj na miesto kde sám boh strachu, ktorého meno začína na p nemá žiadnu moc. Už len kvôli jej umiestneniu sa zdalo byť toto miesto výnimočne. Bolo totižto presne pod palácom najvyššieho boha, ktorý nad chatkou tróni vysoko v oblakoch.

Napokon smiech utíchol a ja som si tak mohol vydýchnuť. Stál som pred chatkou a zhlboka sa snažil dýchať, aby som tak upokojil svoje divoko bijúce srdce. Zatiaľ čo som sa snažil svoje srdce donútiť biť pokojnejším tempom, som očami zablúdil k hodinkám, ktoré som po celý ten čas držal v rukách a overil si tak, že je najvyšší čas, vyraziť za Louisom.

Stačilo pár krokov a ja som opätovne stál pred dverami chatky. Pomaly som ich pootvoril a keď som začul Louisovo hlasité povzdychnutie, usmial som sa, vchádzajúc, cez starší trám dverí do vnútra chatky. Jeden krok a ja som mal už opäť možnosť cítiť jeho dokonalú vôňu, obklopujúca ma.

,,Harry?" Počul som plačlivý hlások chlapca, ktorého telíčko ležalo na posteli. Ležal na nej sám- bez bohyne, ktorá by ho kontrolovala- sledujúc svoje ešte stále ploché bruško.

,,Áno Loui?" Snažil som sa znieť vyrovnane, však pohľad do jeho modrých studničiek, ktoré na mňa uprel, ma zlomil a ja som tak na konci vety stratil hlas. Bol tak nevinný, tak mladý a aj cez to silný. Silný mladý muž, ktorého duša mojou vinou je upísaná bohovi, ovládajúceho ma.

,,Naozaj čakám bábo?" Zdal sa mi ako dieťa. Slová, ktoré vypovedal boli tak nevinné ako snežienka, rastúca v lese na začiatku jara a spolu so slovami aj jeho bojazlivé pohyby ručičkou, ktorou si hladil odhalené bruško.

Jemne som pokrútil hlavou a podišiel bližšie k posteli, na ktorú som si následne aj kľakol. Louis ma aj naďalej sledoval a potichu si hladil bruško, nač som svoju ruku pritisol na tú jeho. Snažil som sa svojou rukou jeho pohyby nenápadne zastaviť, ale on napokon rozpohyboval aj tú moju a tak spôsobil, že mnou prebehla triaška.

,,Budeme mať bábo. Nie je to úžasné, Harry?" Šepkal mi natešene do uška.

,,Nie je." Odfrkol som si, nevedomky. Nedokázal som popísať, akým spôsobom som tieto slová dokázal vypustiť z pier, ak som vedel, čo to s Louisom spôsobí. Vedel som čo sa stane. A presne sa aj stalo, keďže Louis začal plakať a odťahovať sa odo mňa.

,,Pusť ma Harold! Pusť ma a malú Lunu. Nechceš ju a keď nechceš ju, nechceš ani mňa." Vzlykal mi do hrude, snažiac sa odo mňa odtiahnuť.

,,Loui, ukľudni sa. Chcem teba a aj-" Snažil som sa ho upokojiť, čo sa mi očividne aj podarilo, keďže zdvihol svoju hlávku a svoje modré očička upriamil na mňa.

,,Lunu. Lunu Styles." Zašepkal plačlivým hláskom, drúci moje svedomie. 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

za túto kapitolu sa môžete poďakovať človekovi, ktorý ma aj o 2:00 ráno hnal do toho, aby som to dopísala. Nútil ma počúvať jeho falošný spev ala "Shawn" a nebezpečné fakty o Elektlickom plúde xD.... ( @lollinda69) 

Každopádne dúfam, že sa kapitola páčila...

Vote&Comment&Opinion

Curly