In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 40

Svoj pohľad som zdvihol zo zeme a premiestnil ho na muža vo dverách, ktorý hoci nebol Harry pôsobil na mňa dojmom, že strachu nemá na rozdávanie. Na tvári mu totiž panoval kamenný výraz, zatiaľ čo sebaisto zvieral rúčku noža.

,,Takže ty si ten slávny Louis?" Zachechtal sa muž a usmial sa na mňa úsmevom, hodným diabla.

Muž predo mnou sa na mňa pobavene usmial a nemilosrdne ma odstrčil preč, aby si tak uvoľnil cestu do chatky. Vystrašene som sledoval každý jeden krok blond chapa, ktorý si prechádzal ostrím po ruke.

,,H-Harry tu nie j-je." Namietol som, keď muž prešiel do spálne, prezerajúc si ma. V okamihu, ako som vyslovil túto vetu, sa blondiak otočil a s úsmevom od ucha k uchu podišiel ku mne. Vďaka strachu, ktorý ma pohlcoval som sa skrčil a celkovo tak vytvoril dojem, že je blondiak o hlavu vyšší.

,,Ale ja som neprišiel za Harrym. Prišiel som len a len za tebou." Zašepkal mi slizko do ucha, odťahujúc odo mňa čepeľ noža, aby ma snáď omylom nezranil. Zmučene som vydýchol a trasľavým hláskom chcel niečo povedať, ale zabránila mi v tom ruka na mojich perách.

Muž ma bez jediného slova chytil tou druhou za rameno a mrskol mnou o matrac. Vystrašene som vypískol, čo si chalan nado mnou nevšímal a aj naďalej sa pohrával s čepeľou noža medzi prstami.

,,K-kto si?" Vytreštil som oči, keď čepeľ noža priblížil k môjmu bruchu. Muž sa zastavil a svoj modro-oký pohľad presmeroval mojim smerom. Chvíľu ma len pozoroval, však napokon sa uchechtol a vystrel sa v chrbte.

,,Niall, alebo teda Harryho obeť číslo jedna." Povedal, akoby hrdo. Hneď po tom čo to povedal sa nahol opäť k môjmu bruchu, čo som sa rozhodol opäť prerušiť.

,,Prečo si prišiel?" Snažil som sa nedávať najavo to ako veľmi som sa triasol, ale som si viac ako len istý, že muž nado mnou to musel cítiť aj sám. Po tom čo som vypovedal svoju druhú otázku som sa zhlboka nadýchol, keďže som si všimol, ako Niall pokrútil hlavou a jedným pohybom ruky mi prikryl ústa.

,,Teraz budeš pekne ticho. Neviem ako ty, ale ja si to chcem užiť a komentátora k tomu nepotrebujem." Zavrčal mi do tváre, ku ktorej sa naklonil a následne sa aj od nej odtiahol, keď som len vystrašene prikývol.

,,No vidíš, že to ide." Zašepkal potešene a opätovne sa mi sklonil k bruchu. Nevedel som čo mám robiť, nohy akoby spolu s rukami vypovedali službu a len čakali na to čo sa bude diať. Nezostávalo mi nič iné, ako si počkať na onú sekundu, kedy do mňa ten nôž zabodne. A tak sa o chvíľu aj stalo, alebo teda malo stať, ale ja som jeho činy prerušil hlasitým krikom mena osoby s kučeravými vlasmi.

,,Harry! Pomoc!" Bolo prvé a aj posledné čo som povedal, pred tým ako sa Niall nevládol a vlepil mi facku. Dúfal som, že to bude všetko a on ma konečne zbaví utrpenia, ktoré som doteraz prežíval, čo sa nestalo, keďže Niall priložil chladnú čepeľ noža k môjmu líčku.

,,Žiaden Harry ti nepomôže." Zasyčal mi u ucha Niall a nožom pohol do strany, aby mi tak na líci vytvoril šrám menšieho rozmeru. Som si istý, že ak by čo i len trošku zatlačil, spravil by mi doň dieru.

Roztrasene som vzlykol a pozrel sa svojho mučiteľa, ktorého modré oči ma pozorovali s údivom. Zhlboka som sa nadýchol a snažil sa ignorovať pálenie, ktoré mi spôsobovali slzy, stekajúce do rany na mojom líci.

,,Prosím." Vzlykol som. Niall na to len pobavene pokrútil hlavou a pootvoril pery, akoby mi chcel niečo povedať.

,,Louis? Louis! Kde si?!" Počul som Harryho hlas, ktorý sa ozýval z predsiene. Spolu s jeho medovým hláskom sa ozvalo, ale aj zabuchnutie dverí, čo symbolizovalo, že len teraz prišiel. Myslel som si, že len halucinujem, ale v okamihu, ako Niall zanadával a posledný krát sa mi pozrel do očí, vedel som, že tak nie je. Že naozaj prišiel.

,,Tak teda inak." Zašepkal zlomyseľne Niall a bez jediného slova, ruku napriahol a čo i len som stihol zakričať, sa ocitla čepeľ v mojom brušku. Zmorene som vydýchol a už len sledoval ako sa norí kus ostrého kovu do mojej pokožky. Niall ešte spokojne pokrútil nožom, aby sa tak nebodaj uistil, že bolo jeho bodnutie presné.

Napokon sa len uchechtol a spolu s krokmi, ktoré sa blížili ku mojej izbe, sa odo mňa rýchlo odtiahol a namieril si to k oknu, cez ktoré bez okolkov vyskočil. To mi však bolo jedno, jediné čo ma zaujímalo bol nôž noriaci sa mi do brucha, kde by sa mala nachádzať Luna.

,,Harry." Zavzlykal som, keď som počul ako sa jeho kroky ozývali aj naďalej chatkou. Netrvalo dlho a dvere od izby sa doširoka otvorili. Pohľad som na okamih oddialil od čepele noža, smerom k Harrymu, ktorého výraz hovoril za všetko. Strach, hnev, obavy a láska.

,,Loui-" Chcel očividne vysloviť moje meno, čo som prerušil a nôž v mojom brušku chytil za rúčku. Raz, dva, tri. A to bolo posledný tok myšlienok, ktorý mal hlavu a pätu, odkedy sa mi začala valiť z brucha krv a spolu ňou sa začal ozývať miestnosťou cvengot dopadajúceho kovu- noža.

,,Loui, bože. Prosím." Zašepkal zlomene pomedzi vzlyky Harry, keď ku mne rýchlo dobehol a látkou svojho trička sa snažil zamedziť krvácaniu. S jemným úsmevom na perách som zakrútil hlavou a moju chabú rúčku natiahol jeho smerom.

Pohľad do jeho zelených očí, ktoré sa na mňa po tak dlhej dobe pozerali s čistou láskou, ma donútili zmieriť sa zo smrťou. A tak som už len privrel oči a zhlboka sa nadýchol.

,,Pos-lednú pus-u." Vydal som zo seba trhane, keďže krvácanie neutíchalo a aj naďalej ma oslabovalo, teda pomaly zabíjalo. Harry pomedzi slzy pokrútil hlavou a rukou zatlačil na ranu.

,,Žiadna posledná. Milujem ťa, jasné? Oni ťa zachránia, ja ťa zachránim len vydrž." Vzlykal mi do tváre, zatiaľ čo si prezeral každý jeden milimeter mojej tváre. Pokrútil som nad ním hlavou a našpúlil pery, žiadajúc si tak bozk, ktorý mi Harry aj pomedzi vzlyky venoval.

,,Milujem ťa." Zašepkal som mu do pier, ktorých chuť pomarančov mi z časti opantávala zmysli a zbavovala ma tak obrovskej bolesti, ktorej koreň bol v mojom bruchu.

A to boli aj posledné slová, pred tým ako som moje oči naposledy otvoril. Môj posledný pohľad spočinul na mužovi predo mnou, ktorého kučery sa jemne vlnili po bokoch jeho tváre a ktorého pery bozkávali tie moje, akoby to bolo naposledy. A že aj bolo, keďže som sa posledný krát trhane nadýchol a s doprovodom oných slov- Milujem ťa- ma pohltila tma.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ehm ahojte,

prosím nezabíjajte ma. Ja som musela, bolo to všetko naplánované a tak... Heh no. Dobre? Ja radšej pôjdem dobre? Musím si ešte vykopať hrob, keďže ma tu idete strašiť a podobné veci. 

Curly