Crazy |S.M.| ✔

1.

,,Tamaya, okamžite poď sem!" zakričí z kuchyne mama.

Nechápem, čo zas chce. Pred chvíľou som jej pomohla upratať takmer celý dom a aj cez to ma nenechá aspoň pár minút nerušene ležať v izbe?!

Úprimne asi nebolo vhodné protestovať, keďže som ju dnes aj poriadne nahnevala kvôli svojej neochotne jej pomôcť. Radšej sa postavím z postele a vyberiem sa za ňou.

,,Hmmm?" zamumlem, keď sa objavím v kuchyni.

Na stole objavím novo upečené sušienky, ktoré dokonalo rozvoniavali po celej miestnosti. Zoberiem si jednu zo stola a ešte horúcu si ju celú strčím do úst. Síce viem, ako to neznáša, no pokušenie urobiť aspoň raz niečo, čo sa jej nepáči, sa páčilo mne.

,,Nejedz ako prasa!" napomenie ma otec so smiechom pričom urobí rovnakú vec ako ja.

To je proste on. Vždy verne chráni svoju milovanú dcéru. Dokonca aj keby mal nahnevať mamu, čo sa nie vždy vyplatí. Myslím, že častokrát ju musí on počúvať aj za mňa.

,,Asi sme rodina," zasmejem sa a pokúšam sa sústrediť na nenápadný odchod z kuchyne.

Tak ako väčšinou, ani teraz sa mi niečo ako neviditeľný únik nepodaril.
Keby tak moja mama nemala oči všade, možno by som už dávno bola vo svojej izbe spolu s misou sušienok.

,,Kam si sa vybrala? Ešte som ti ani nepovedala, prečo si tu," poznamená a prestane sa venovať umývaniu riadov.

Svoj karhavý pohľad premiestni na mňa. Znudene sa posadím za okraj stola. Otec tiež nevyzerá, že by ho naša debata nejako zaujímala a len ďalej ujedá teplé sušienky.

,,Tak, čo si so mnou chcela prebrať?" opýtam sa to alá veľmi ma to zaujíma.

Nevedela som ani opísať ako rada by som sa zamkla do izby a len nechával zapnutu hudbu. Na chvíľu by som sa stratila v texte piesne a nevnímala okolie, ktoré bolo v poslednej dobe rušné, možno až príliš a nestále ma do tohoto ruchu zapájali. Práve preto som teraz sedela tu a musela počúvať, čo mi mama hovorí.

,,Zajtra odchádzame do Toronta. Vlastne ako každý rok, takže to nebude až také prekvapenie," povie mama a tiež si zoberie jednu sušienku.

Zostanem tam prekvapene sedieť aj napriek tomu, že to nie je úplne novinka. V duchu som sa modlila, aby tento rok túto tradíciu vynechali, ale očividne moje modlitby vyslyšané neboli.

,,Ideme do Toronta?" opýta  Naira, keď vbehne do kuchyne.

Ona počuje hádam všetko, čo je jednoznačne vlastnosť, ktorú zdedila po mame. Ťažko povedať, či táto vlastnosť nebola niekedy viac na škodu, keďže jej neuniklo nič.

Asi by vás zaujímalo, načo vlastne ideme do  Toronta. Pred troma rokmi sme tam bývali aj so starou mamou, ktorá tam zostala bývať vo svojom rodnom dome.

Po tom, ako sme sa presťahovali do Montrealu, nerada som sa do svojho rodiska vracala. Aj napriek mnohým pekným spomienkam, tie nepríjemné mi nedávali v noci spať, preto som sa tam nerada vracala.

Neskôr ma starká ma zoznámila s Jeminou, ktorú spoznala vďaka svojej dobrej priateľke a tak som našla aspoň drobnú motiváciu, prečo sa tam vraciam s niečím podobným úsmevu na tvári.

Moja sestra sa tam však teší z iného dôvodu. Minulý rok sa stala čestnou členkou Mendes Army a jej sen je stretnúť ho. Vlastne minulý rok zistila, že Mendes vôbec existuje a teraz sa pokladá za jeho najväčšiu faninku. Ja by som ako ona rozhodne nebláznila kvôli chalanovi. Otec to dáva za zodpovednosť pubertálnym hormónom, no ja si myslím že ona taká bola vždy, mohla si to dovoliť, pretože mama jej na to nikdy nič nepovedala.

,,Áno, zlatko," povie mojej mladšej sestre mama.

Nevedela som ani opísal ako mi stúpal tlak vždy, keď ju tak oslovila. Naira bola vždy jej zlatíčko, miláčik, drobček, pokojne ju mohla premenovať na moje obľúbené dieťa.
Niežeby som žiarila, občas je to totiž naozaj otravné.

,,Nai, neboj sa, aj tak ho nestretneš," poviem jej posmešne a následne sa uškrniem.

,,To sa ešte uvidí," zamumle urazene a odpochoduje do svojej izby.

Predpokladám že išla obdivovať jeho plagáty alebo si ich rovno pobaliť namiesto oblečenia za predpokladu, že by sa dostala na jeho koncert. Jedna zaujímavá vec je, že na jeho koncerte ešte nikdy nebola. Možno preto, že ju rodičia nepustili s kamarátkami, ani keď bol niekde poblízku, príliš sa o ňu báli. Nechcela som im povedať, že v jej veku som chodila na horšie akcie.

,,Správaj sa slušne k svojej sestre," zahriakne ma mama pohoršene.

Očakávala som, kedy niečo takéto povie. Naira má 15 rokov, teda je odo mňa mladšia o 3 roky a je to rodinný miláčik. Teda mama aspoň mamin určite, jej vytúžená dcérka, aj napriek tomu, že vtedy už dve mala.

,,Neboj sa Tam, tvoju sestru to čoskoro prejde. Potom prestane zbožňovať chalana, ktorý je od nej o 4 roky starší, ale radšej jej nechaj tie detské sny," povie otec posmešne a zrejme dúfa, že to spomínaná osoba nepočula, ale ako som už spomínala, tá ma uši úplne všade.

,,Ja ťa počujem. Narozdiel od Tam ja mám záujem o chalanoch," zakričí z horného poschodia.

Vedela presne na ktorú strunu má udrieť. Odvtedy, čo sme sa tu presťahovali som neprejavila svoj záujem o ďalší vzťah. Potrebovala som čas sa spamätať z predošlého a naučiť sa byť šťastná sama so sebou.

,,Nai,..." začne otec s pokusom ma obhájiť, no ja ho preruším.

,,Sestrička, hovor, čo chceš, mne je to jedno. Tvoj názor je pre mňa nepodstatný," odkričím  jej, aby to počula až u seba v izbe a putujem rovno do svojej izby.

Do uší strčím slúchadlá a ľahnem si na posteľ. Nemôžem povedať, že by som nechápala prečo Mendesa zbožňuje, pretože tiež milujem niektoré jeho piesne, no spomedzi nich jedna mi neustále rezonuje v hlave. Crazy. Naučila som sa ju hrať na gitare aj spievať a jej text na neprestal udivovať.

Otvorím notebook a zapnem si prednú kameru. Z druhej strany vykukne ryšavá hlava a s radosťou mi zakýva.

,,Ahoj, Jem. Mám pre teba malé prekvapenie," poviem jej s úsmevom.

Slovo prekvapenie je jej najobľúbenejším, hneď po čokoládových muffinoch, preto som sa nečudovala, keď sa jej na tvári zjavil ešte väčší úsmev.

,,Tak hovor!" povie nedočkavo a hlavu priblíži ku kamere.

Musím sa nad jej nedočkavosťou zasmiať a žmurknem na ňu, čo väčšinou neveští nič dobré, teda aspoň pre ňu.

,,Poviem ti to zajtra. Hlavne buď online. Zatiaľ sa maj," ešte pred tým ako začne protestovať sklopím obrazovku a znovu si ľahnem na posteľ.

✧⋄⋆⋅⋆⋄✧⋄⋆⋅⋆⋄✧⋄⋆⋅⋆⋄✧⋄⋆⋅⋆⋄✧

Ahojte!

Všetkým vám chcem poďakovať za to, že ste sa rozhodli si tento príbeh prečítať, veľmi si to vážim 😊♥ vote alebo komentár ako spätná väzba vždy poteší 💕