Crazy |S.M.| ✔

38.

Už som nedokázala zaspať, takže som až do siedmej rána čítala knihu, prehrabovala instagram, pokúšala sa zaspať a mnohé ďalšie veci, ktoré ma v podstate prestavali baviť po hodine.

Na instagrame bolo zaujímavé akurát sledovanie toho, čo pridala moja sestra a Shawn.

Celkom som sa čudovala, keď som tam uvidela našu fotku na koňoch. Nebolo mi tam vidno do tváre, preto som zostala len prekvapená, nie nahnevaná.

Bolo pod ňou veľa komentárov, kde sa pýtali, kto som, iný myslia, že som jeho priateľka, na niektorých som sa pomerne dosť zabávala, no boli tam aj taky, čo len napísali, že fotka je pekná.

Rada by som tam aj ja nejaký komentár napísala, no v poslednej chvíli som uznala, že to nie je až tak dobrý nápad.

Keď som vedela, že už môžem vstávať, postavila som sa z postele a namierila si to rovno do kuchyne.

Do pohára som naliala čistú vodu a pozerala na zastreté okná, vďaka ktorým bola v kuchyni ešte stále tma.

Dlaň som položila na linku a jemne sa zaprela, no to bola obrovská chyba. Do celého tela mi vystrelila prudká bolesť, vďaka ktorej mi do očí vyhŕkli slzy.

Ruku som rýchlo odtiahla a pokúšala sa nekričať, aby som nezobudila Shawna, preto zo mňa vyšiel len tichý vzlyk.

Nôž na kuchynskej linke bol rovnako krvavý ako moja ruka. Cítila som, ako sa mi v hrdle hromadila žlč a myslela som, že omdliem.

Rýchlo som bežala na záchod a celý obsah žalúdka vyprázdnila. Musela som nejako zastaviť krvácanie, no akonáhle som sa pozrela na ruku, znovu ma naplo.

Musím priznať, že už od mala sa príšerne bojím krvi. Teda, skôr mi je zle z pohľadu na krv.

Toaletný papier som si priložila na dlaň, no ten ihneď presiakol. Pred očami sa mi zahmlievalo.

Na záchode bolo plno krvi a na umývadle tiež, a akonáhle som otvorila oči videla som len krv.

Môj prázdny žalúdok opäť vyvrátil svoj obsah, no tentokrát sa otvorili dvere na kúpeľni. Vedela som, že to je Shawn, veď kto iný?

Chytil moju ruku do svojej a s obavami pozrel do mojich oči. Keď videl, ako pomaly omdlievam rýchlo mi dal slabú facku, ktorá ma pomerne účinne prebudila.

Vedela som, že musím ostať pri vedomí, inak by to mohlo dopadnúť zle.

,,Musíme ísť do nemocnice." oznámi mi rýchlo a pomôže mi postaviť sa.

Chcel ma zobrať na ruky, no ja som nechcela, preto som sa oňho len oprela, zatiaľ čo mi kuchynskú utierku priložil na dlaň.

Čo najrýchlejšie sme sa dostali až k východu, kde nás čakalo nemilé prekvapenie.

Všade vonku boli novinári a fanúšikovia s rôznymi transparentmi. Inokedy by som sa nad tým len pousmiala, no teraz som nemala chuť na nič také.

,,Toto nie je dobré." zašepká Shawn nervózne a pevne mi stisne zdravú ruku.

Pohľad na chvíľu upriamim naňho, no potom ho opäť skloním k zemi. Na podlahe však odpovede neboli.

Cítila som vo vlasoch Shawnove teplé pery, keď mi venoval krátky bozk pred tým, než sme vyrazili z hotela.

Hlavu som ihneď schovala do Shawnovej mikini a pevne sa ho chytila.

Cítila som, ako sa mi točí hlava, keď sme prechádzali od všetkých tých ľudí, čo chceli len podpis či fotku.

Zo Shawnových úst vychádzali veľmi nepekné slová, keď nás niektorý nechceli nechať prejsť, no veľmi som to nevnímala.

,,Ešte to vydrž." povie a zoberie ma na ruky akurát vtedy, keď sa mi podlomia kolená.

Pokúšam sa potlačiť vzdych, ktorý by aj tak v hluku zanikol. Z očí mi vytečie pár sĺz, ktoré príjemne schladili horúcu tvár.

,,Odvezieme ťa do nemocnice." počula som dievčenský hlas, keď sme sa blížili k ceste.

Keď sme nasadli, Shawn ma nechal sedieť na jeho kolenách s hlavou zaborenou do jeho hrude.

Triasla som sa a na celom tele som mala nepríjemnú zimnicu. Žalúdok bol ako na vode, pričom sa mi zle dýchalo, no verila som, že to nejako zvládnem, kým sa dostaneme do nemocnice.

,,Nemáte tu nejakú deku?" opýta sa Shawn a následne na mňa prehodí niečo teplé.

Moc to síce nepomohlo, no už len za jeho snahu som mu bola vďačná. Na pár sekúnd som zacítila teplo, no bola to skutočne len chvíľka práve vtedy, keď mi Shawn prešiel dlaňou po chrbte.

Neubránila som sa úsmevu pri pomyslení na to, ako by mohol tento deň pokračovať, kebyže som není nepozorná.

Určite by sme po koncerte išli niekde do mesta, možno reštaurácie, rozprávali sa o hlúpostiam a jednoducho si užívali život.

,,Ďakujem." povie im Shawn a vezme ma na ruky.

Zvláštne, že už som celkom aj prestala vnímať čas a okolie. Možno ešte viem, že Shawn kričal na nejakého doktora pri vstupnej hale.

A zrejme ich prišlo viac, ktorý pomohli Shawnovi ma umiestniť do nejakej bielej miestnosti.

Ruku mi zašili pomerne rýchlo, zatiaľ čo som sa len v tichosti dívala. Neskôr niečo rozprávali, no pointa slov mi unikla dokonca aj vtedy, keď hovorili priamo na mňa.

Niektorý z nich mi dali jemnú facku, aby som sa prebrala, no tentokrát im to veľmi nepomohlo.

Cítila som sa slabá a unavená, hoc to zrejme nebolo až tak dobré znamenie. Mala som zostať ešte aspoň chvíľu hore, no už som to viac nevydržala.