Crazy |S.M.| ✔

49.

Ja tomu akosi neviem pochopiť, už niečo cez 6K pozretí, ďakujem ❤️❤️

Aj cez to, že to nebolo správne, vložila som list do poštovej schránky a spolu s kufrom sa vybrala naspäť do taxíka.

Sľúbila som, že sa s ním pred odchodom ešte stretnem, no viem, že by to zmenilo môj názor.

Možno mu ten list pomôže viac porozumieť tomu, prečo som to urobila a dúfať, že hoc to bude bolieť, nájde si niekoho, s kým môže byť šťastný.

Drahý Shawn,

Chcela som Ti napísať, čo skutočne cítim, čo si skutočne myslím, no neviem to. Pravda mi zlomila obe krídla a ja sa nedokážem odlepiť od zeme. Pravdou je, že mojimi krídlami si bol Ty. Tie slová, ktoré si mi hovoril ma lákali zopakovať ich. Len také šialené a bezstarostné: ,,Milujem Ťa!" Len keď si bol pri mne blízko a držal ma v náručí, len vtedy som verila na lásku, ten prchavý a zároveň stály pocit. Tento list je na rozlúčku, pretože bude príliš pre mňa zložité opäť Ťa vidieť. Neuniesla by som váhu svojich rozhodnutí. Nemohla by som sa pozerať na trápenie, ktoré som Ti spôsobila tým, že som Ťa opustila, preto Ti musím napísať naše posledné "zbohom".

Navždy Tvoja

Tamaya

Tento list som si neustále prehrávala v hlave a rozmýšľala nad tým, či už ho Shawn videl alebo nie.

Akonáhle som však zaklopala na vchodové dvere môjho domu, všetky myšlienky museli ísť bokom.

Keď mi nikto neotváral, vošla som dnu pomocou náhradného kľúča, zamýšľajúc sa nad tým, prečo som vlastne klopala. Možno som ich len chcela pripraviť na môj príchod.

Ocitla som sa pomerne rýchlo v obývačke, kde boli všetci. Mama s plačom sedela v otcovom náručí, zatiaľ čo na ňu Naira, Adrien a Dominic smutne hľadeli.

Nikto z nich si ma nevšimol, hoc môj príchod nebol práve tichý. Nevedela som, čo mám robiť. Mám na seba upozorniť, ale sa ísť kdesi schovať?

S ťažkým povzdychom som poslednú možnosť vylúčila, keďže im to všetkým dlžím. Veď som bez oznámenia odišla do Európy na mesiac aj čosi.

,,Mami." šepne opatrne Naira, keď si ma všimne.

Mama na mňa pozrie pohľadom plným bolesti, ktorý sa však zmení na šťastnejší, keď ma zbadá.

Ani som nevedela ako rýchlo sa všetci postavili a hodili sa mi do náručia. Všetci plakali a ja som tiež nemohla inak, uvedomila som si totiž, že rodina je to jediné, ktoré mi vždy ostane, nech sa deje čokoľvek.

*

Konečne sa mi podarilo dostať sa do svojej izby, kde som si ľahla na posteľ a strácala sa v spomienkach.

Bolelo to, no zároveň som bola tak pokojná ako ešte nikdy predtým. Celé moje vnútro sa búrilo proti mojim rozhodnutiam, no zostala som vo svojom vlastnom názore.

,,Môžem?" opýta sa ma mama spoza dverí.

Nemusela som jej odpovedať, pretože aj tak vošla dnu a posadila sa ku mne na posteľ.

,,Zlatko, chcem, aby si mi povedala, čo si skutočne cítila, keď sa stala tá tragédia. Nikdy som sa ťa na to nepýtala, hoc som tu mala byť pri tebe. Mrzí ma to." šepne a na krajoch jej očí sa zaleskne.

Neviem, ako presne by som mala reagovať v tejto chvíli, chcela som plakať aj kričať naraz, no nezmohla som sa ani na jedno.

,,Mami, je to akoby som spolu s ňou prestala dýchať aj ja." odpoviem jej zlomeným hlasom a tvár zaborím do vankúša.

,,To nehovor. Máš ešte celý život pred sebou. Niekto tam vo svete na teba čaká. Ty vyrastieš, budeš mať krásne deti a vždy budeš šťastne spomínať na to, že si mala možnosť mať tak úžasnú sestru." povie mi a jemne ma pohladí po vlasoch.

Venovala som jej krátky pohľad, pretože, keď som videla jej slzy, bolo mi ešte horšie.

Keď som si však prehrala v hlave všetko, čo mi povedala, skutočne som sa rozplakala.

Napadol mi Shawn a mnoho otázok okolo neho. Mohol by to byť on s kým by som zostarla a mala deti? Ľúbila by som ho do konca svojho života?

,,Tu nejde len o Shaniu, že?" povzdychne si mama a vtiahne ma do vrúcneho objatia.

Hlavu si ukryjem v jej rozťahanom starom tričko a snažím sa prestať nahlas vzlykať, no vždy si pomyslím na to, čo som urobila.

Celé to je len moja chyba. On mal na náš vzťah predsa nádej a ja očividne tiež, veď som mu darovala všetko čo som mala.

,,Mami, milujem ho." poviem jej s plačom.

Cítila som, ako stuhla. Očividne ju moje slová prekvapili, hoc myslím, že to aj trochu čakala.

,,Thea?" opýta sa preľaknuto, nad čím sa jemne pousmejem.

Neviem si predstaviť ako by vyzeral vzťah medzi mnou a Theom, nemyslím si však, že už by to po tom všetkom mohlo ešte niekedy fungovať.

,,Nie, Shawna." odpoviem jej bez zbytočného skrývania pravdy.

Veď je to predsa moja mama, má právo vedieť, čo sa so mnou deje, hoc sa o tom doteraz príliš nezaoberala.

,,Shawna Mendesa? Už si aj ty doňho zamilovaná?" zaváha mama.

Tentokrát som sa začala smiať, keďže jej určite napadla hneď Naira, no musela som ju z tejto predstavy nejako dostať.

Namiesto ďalších rečí som jej podala svoj mobil, ktorý bol zaplavených našimi spoločnými fotkami, hoc tá najkrajšia, z Paríža chýbala. Foťák si totiž nechal Shawn.

Mama si zamyslene začne prechádzať jednotlivé fotky a pritom sa usmievala. Tak slabo, ale úprimne usmievala.

,,Mami, urobila som chybu. Povedala som mu, že by to nemalo zmysel." hlesnem a pozriem na našu fotku, kde sa obaja šťastne usmievame.

,,Tamaya, ešte nie je neskoro to napraviť." povie mi vetu, ktorú si opakujem aj ja.

,,Nie, musím to nechať takto. Viem, že to bude bolieť, no ono to prejde." poviem jej rozhodnuto, hoc som sa tak rozhodne necítila.

Vnútri som bola tak zlomená, ako sa len zlomená dá byť. Bez neho som bola rovnaká ako som zostala bez Shanie, on totiž moje srdce naplnil takým citom, že som si ho v takej miere ani nezaslúžila.

,,Ako myslíš, zlatko. Ale ak ho ľúbiš neváhaj." povie mi a následne odíde.

To bolo však to najhoršie čo mohla urobiť. Celá moja myseľ bola opäť zaplavená myšlienkami na čo keby...

Opäť vzplanula tak silná nádej, že som pochybovala, že by mohla niekedy zhasnúť. A najradšej by som odišla za ním, len aby som mohla byť v jeho objatí a cítiť jeho pery na tých svojich.

Toto presne robí s ľuďmi láska. Vlieva im nádej a potom prudko zmizne a ničí všetko, na čo si len spomeniete, no zatiaľ som jednoducho len milovala a dúfala, že všetko zlé čoskoro zmizne.