Crazy |S.M.| ✔

12.

,,To nemôže byť pravda!" zamumlem naštavane, keď zistím, že som si mobil nechala v izbe.

Zvrtla som sa na päte a vkročila naspäť dovnútra. Nenápadne prešla schodami a vošla do izby. Tajne som dúfala, že si ma Dominic, ktorý vysvetľuje pri telke Adrienovi, čo sa vlastne stalo, nevšimne.

Podišla som ku skrini a zobrala som si mobil. Našťastie bol stále položený na mikine. Bola Shaniina obľúbená. Opatrne ju vyberiem zo skrine akoby bola z krehkého porcelánu. Ešte stále opatrne som si ju obliekla. Aj cez celý ten chaos som cítila malú dávku odvahy a bezpečia, ktoré ma poháňali vpred.

I keď by som rada zostala doma, som vedela, že tu už nesmiem ostať. Možno nie je správne sa tak ľahko vzdať, no takto ma nebude vidieť trpieť moja rodina. Budem trpieť znovu len sama, pretože tak neubližujem ďalším ľudom v mojom okolí.

Vo dverách sa zjaví útla postava mojej mladšej sestry. Akonáhle ma zazrie otvorí ústa, akoby chcela niečo povedať, no po chvíli ich zavrie.

Myslela som si, že mi bude nadávať alebo niečo podobné, no urobila niečo, čo som rozhodne nečakala. Hodí sa mi okolo krku akoby ma nevidela pár rokov a nie pár minút. Svoje ruky obmotám okolo nej a hlavu položím na jej plece.

Nikdy v živote som nepotrebovala objatie tak ako teraz. Bola som jej za to úprimne vďačná. Väčšinou nejaví záujem o to byť mojou sestrou, no dnes to bolo iné. Pocit istého šťastia sa začínal prehrýzať cez ten nekonečný smútok.

,,Prosím ťa, zostaň tu," šepne plačlivo, predpokladala som, že našu hádku s Dominicom videla a približne vie, o čo sa jedná.

,,Vieš, že nemôžem," poviem jej a opatrne sa odtiahnem. Jej hrubá vrstva špirály je rozotretá po bledých lícach.

Ešte nikdy som ju takúto krehkú nevidela. Vždy bola presne opak mňa. Pôsobila tak sebavedome a odvážne, zatiaľ čo som sa nedokázala preniesť cez tú bolesť, no teraz to prežívala so mnou. Zobrala si kúsok môjho bremena a ja som sa mohla aspoň na chvíľu vystrieť.

,,Daj na seba pozor, " povie mi s malým úsmevom, ak sa to tak dá nazvať.

Vedela, že nemá zmysel ma prehovárať. Vie, aké je to pre mňa ťažké, hoc sa to stalo pred troma rokmi. A navyše som bola príliš hrdá a tvrdohlavá na to, aby som tu napriek všetkému s Dominicom ostala.

,,Budem. Uvidíme sa doma," odpoviem jej a naposledy ju objímem.

Aj cez všetky okolnosti som nevyronila ani jednu slza. Však načo, keď som sa aspoň na pár minút cítila šťastná?

Prešla som nenápadne cez vchodové dvere a spolu s kufrom sa vydala k Jemininmu domu.

Bol pomerne malý, kedže tam býva len ona a jej mama. Jemina je väčšinu času sama, možno preto si tak rozumieme, hoc má len 14 rokov.

Zaklopala som na dvere a čakala, kým mi príde otvoriť. Stála som tam s gitarou prevesenou cez plece a kufrom v ruke ako pako. Nikto mi však neotvoril.

Na mobile naťukám číslo, na ktoré som vraj mala povinne zavolať, teda patrilo rozhodne Aaliyah a čakám kým to aspoň ona zdvihne.

,,Ahojki, Tamaya. Jemina je u mňa, dúfam, že si už na ceste," vyhlási Aali skôr ako stihnem niečo povedať.

,,To by som musela vedieť, kde bývaš," prezradím jej a poberiem sa za nosom cez ulicu.

Neriešim, či odbočím niekde zle, aj tak som nemohla len stáť pred domom, potrebujem trochu pohybu.

,,Choď o 10 domov naľavo odtiaľ, kde býva Jem. Uvidíš taký žltý a choď popri ňom do tej uličky. Uvidíš tam taký väčší biely dom, ten je náš," vysvetlí mi a bez zbytočných slov zruší.