Crazy |S.M.| ✔

34.

Uuuuf, tak dnes má Shawn 20 rokov 🎉🎉

,,Tak ahoj, dúfam, že sa čoskoro uvidíme." poviem Camile.

Silno ju objímem a naozaj dúfam, že sa čoskoro opäť uvidíme. Bola by som rada, kebyže tu s nami zostala dlhšie, no nešlo to. Aj tak tu bola len kvôli tomu spoločnému spievaniu piesne so Shawnom.

Dokonca ani to sa nestalo, pretože som tam spievala aj ja a nesúhlasila som s tým, aby to publikovali.

,,Tamaya, prídem ťa niekedy navštíviť." žmurkne na mňa a uškrnie sa.

Ešte sa rozlúči aj so Shawnom a nastúpi do lietadla. Chvíľu tam stojíme a čakáme, kým lietadlo zmizne v oblakoch.

,,Kde je ďalšia zastávka?" opýtam sa Shawna, keď medzi nami vznikne až pridlhé ticho.

Síce ma to veľmi nezaujímalo, chcela som opäť počuť jeho hlas. Nevedela som, čo sa to so mnou deje, nechcela som to zastaviť.

,,Zostaneme tu ešte na noc a zajtra ideme do Bruselu, no tam budeme len na koncerte a ideme ďalej." odpovie mi stručne a poberie sa preč.

Idem hneď za ním. Mala som taký blbý pocit, že sa so mnou schválne nechce rozprávať.

Ale zas na druhú stranu, čo som mu urobila? Keby mi to aspoň povedal, no úprimne neznášam, keď sa so mnou niekto bezdôvodne nerozpráva.

Mala som silné nutkanie sa ho na to opýtať, no radšej som bola ticho, aby som mu náhodou nedala skutočný dôvod sa so mnou nebaviť.

Rozhodla som sa teda, že budem rovnako odmeraná ako on od rána. Celkom som bola vďaka nemu rozhodená, no to nejako zvládnem.

Prišli sme do nejakého obchodu, keď som si spomenula, že som dnes ešte nič nejedla.

Pomaly sme prechádzali okolo pečiva, keď Shawn zrakom prezeral regále so sladkým.

Akonáhle som ucítila vôňu čerstvo upečených baget, mala som chuť si jednu zobrať a začať jesť práve teraz.

Môj žalúdok tiež nezostával a dal o sebe hneď vedieť. Toto je asi to najhoršie čo môže byť, hladná Tamaya v obchode s potravinami.

,,Hmmm." zamumlem a nakladám si ich do igelitky, ktorú rýchlo vložím do nákupného košíka.

Chcela som byť už čím skôr vonku, aby som sa mohla zakusnúť do chrumkavého pečiva.

Možno preto som neodolala a zatiaľ čo Shawn rozmýšľal, koľko muffinov si má kúpiť, som stihla do košíka nachádzať asi 4 rôzne druhy pečiva.

Rýchlo som schytila košík a chcela ujsť kdesi, kde sa dala kúpiť voda, no Shawn ruku položil na vozík a tým ju zastavil.

,,Kde sa ponáhľaš?" vyzvedal a pomaly položil vrecúško s muffinami dnu.

,,Von z obchodu." odvrknem a snažím sa dostať bližšie k východu, no Shawnovi ruka sa ani nepohla.

Stále držal vozík dosť pevne na to, aby som s ním nemohla odísť. Skoro som od nervov a hlavne od hladu vybuchla.

,,Nemôžeš chvíľu počkať?" opýta sa pokojne a posunie vozík dopredu.

Venovala som mu veľmi škaredý pohľad a chcela odísť, no spomenula som si, že by to bolo zbytočné, keďže by som bola stále hladná.

,,Švihni si, inak ti kúpiť balenie rajčín. Takých chutných, šťavnatých, červenučkých." povedala som a pre lepší efekt si jazykom prešla po spodnej pere.

Shawnova reakcia sa dala očakávať. Jeho tvár sa skrivila od znechutenia a pridal do kroku, zrejme aby sa dostal ďalej odo mňa, no to sa chlapcovi rozhodne nepodarí.

Rýchlo som naskočila dovnútra medzi potraviny a detinsky mu vyplazila jazyk, zatiaľ čo mi venoval úškrn.

Rozbehol sa a v plnej rýchlosti položil obe nohy na tyčku pri kolieskach. Mierne sa naklonil a pokúšal sa sústrediť na cestu.

Celý čas som sa smiala a úprimne nechápala, ako je možné, že sme ešte niekde nenaburali.

,,Spomaľ." poviem mu pomedzi smiech, no moc vážne som to nemyslela.

Zaškeril sa na mne a nohy spustil naspäť na podlahu a tentokrát ich tam aj nechal, takže ma len tlačil k pokladni.

Na čierny pás vykladal všetky naše veci, zatiaľ čo som sa naňho spokojne usmievala, teda tak spokojne ako spokojný môže byť hladný človek.

Vtedy však Shawn zobral do náručia aj mňa a posadil ma na pásku. Najprv som nechápala, o čo mu ide.

Keď sa pás posúval so mnou k predavačke, hodila som na Shawna urazený pohľad a prekrížila si ruky na hrudi.

Ten sa začal vďaka mojej reakcií smiať na celý obchod. Všetci ľudia v okolí sa na nás otáčali, zatiaľ čo sme sa obaja od smiechu až plakali.

,,Slečna, prosím vás, zlezte odtiaľ." povie mrzutá staršia predavačka.

Rýchlo som ju poslúchla, no nejako som to neodhadla a tak som spadla rovno na Shawna, ktorý sa zapotácal, no našťastie nespadol.

Hlavu som mala schovanú v jeho hrudi, zatiaľ čo ma pevné chytil okolo pása. Začala som sa smiať ešte viac, no tentokrát ma nebolo až tak počuť.

,,Myslím, že by sme sa mali upokojiť, lebo čoskoro zistia, že som Shawn a budeš v každých médiách." pripomenie mi tak, aby to nikto okrem nás nepočul a zasunul si naspäť na koreň nosa slnečné okuliare, ktoré sa mu zrejme zošmykli.

Prikývla som a zobrala si svoje jedlo. Keď som konečne zakusla do chrumkavé ho pečiva, mala som chuť zobrať si z obchodu aj ďalšie, no myslím, že by som to už do seba nenapučila.

Naposledy som sa pozrela na všetkých tých ľudí, ktorý ma skenovali pohľadmi, keď som sa otočila a spolu so Shawnom sme odišli do hotela.

Ešte v 28. kapitole som písala, že vám ďakujem za 1,17K pozretí a dnes? Skoro 2K pozretí. Ste neskutočný, ďakujem 😍😍