Crazy |S.M.| ✔

2.

Čo najpomalšie rozlepím oči a v tme zakrývajúcej izbu hľadám okno. Obloha za ním je posiata miliónmi hviezd, čo svedčí o tom, že je ešte hlboká noc. Hodiny položené na mojom nočnom stolíku ukazujú niečo po druhej hodine ráno, čas, kedy ešte väčšinou spím.

Cítila som sa unavene a túžila som ešte spať, no vždy keď som zavrela oči, moje telo si povedalo, že spánok už nepotrebuje a tak som sa len usadila na parapete a sledovala jasné svetielka na nebi.

Už ako malú ma fascinovali hviezdy. Vždy som túžila ich vidieť z bližšia, no nikdy som si ten sen nesplnila, niežeby to ešte nešlo, no stratila som nádej. Teraz mi stačí ich tíško pozorovať za oknom mojej izby a rozmýšľať nad budúcnosťou. Kedysi ľudia verili, že im ukazujú budúcnosť alebo že vždy keď sa narodí nový človek vznikne nová hviezda. Zaujímalo by ma, ktorá z nich je tá moja.

Moja najbližšia budúcnosť spočíva v tom, že o hodinu a pol ideme na letisko do lietadla, ktoré nás dovezie rovno do Toronta. Za babičkou, za Jeminou a možno tam prídu aj moji dvaja bratia. Sú dvojičky a keby už nemali 24 rokov možno by tu boli s nami.

Síce naša domácnosť je dosť hlučná aj bez nich, ich žarty, ktorými vytáčali rodičov mi chýbajú. Vždy vedeli zlepšiť tie nepríjemné dní a dávali tomuto domu pocit domova, ktorý by som tak veľmi chcela opäť zakúsiť.

Zoskočím z parapety a stlačím vypínač. Moju izbu ihneď zaleje svetlo, ktoré odhalí len okolie postele. Nechce sa mi zapínať hlavné svetlo, takže moje malé na nočnom stolíku bude musieť stačiť.

Pokúsim sa nahádzať do kufra čo najmenej oblečenia, aby sa mi tam zmestilo čo najviac zošitov a ceruziek. Práve vďaka tomu som sa začala cítiť ako úplný nerd, ktorým som nikdy nebola, s rozdielom, že zošity sú plné nôt a husľových kľúčov. Hra na gitare mi pripomína časy, keď som trávila čas na chatách častejšie ako doma a rada si ich tým pripomínam. Naučila som sa na nej hrať už ako malé dievča a teraz som len potrebovala svoju hru zdokonaliť.

Prezlečiem sa do prvého pohodlného oblečenia, čo nájdem v skrini a vybehnem z izby do kuchyne. Z chladničky vytiahnem cereálie s mliekom a nakrájaným ovocím, ktoré som si pripravila ešte včera večer.

Po pár lyžičkách si začnem uvedomovať, že chuť jedla ani necítim, pretože moje myšlienky neustále ubiehajú na rôzne miesta. Nemalo teda zmysle v raňajkách pokračovať, namiesto toho sa rozhodnem tráviť čas užitočnejšie.

Prebehnem po schodoch a zastanem až pred dverami oproti mojej izby. Vojdem tam a prikradnem sa k posteli, na ktorej ešte spí moja mladšia sestra. Niekedy ma udivuje ako nevinne vyzerá, keď spí, škoda že táto maska vždy opadne akonáhle sa zobudí.

,,Naira, Shawn má živé vysielanie v telke," zašepkám.

Aj kebyže naozaj tvrdo spala, vedela som, že niečomu takémuto by nedokázala odolať. Pravdepodobne aj teraz sa jej o ňom sníval nejaký sen.

Prudko vstane a pritom do mňa narazí. Tvrdo dopadnem na zem a pritom lakťom tresnem o Nairin stôl. Celá ruka mi stŕpne a následne pocitom prudkú bolesť. Prečo musí moja sestra tak zbožňovať Mendesa? Veď je to len chalan ako každý iný.

,,Tam, si v poriadku?" Opýta sa zhrozene, keď ma vidí ležať na zemi.

Akonáhle som zbadala jej výraz, nedokázala som viac plakať od bolesti, ale od smiechu, ktorý sa mi tlačil z hrdla. Ihneď však svoj výraz zmenila na urazený a posadí sa na okraj postele.

,,Hej som," poviem jej, keď sa mi konečne podarí upokojiť sa a pritom si rukou šucham ublížený lakeť.

Tá rána musela byt počuť až u rodičov v spálni, avšak oni sú už dávno hore. Ešte večer odcestovali do Toronta a ja s Nai tam máme prísť ráno. Úplne som nerozumela, prečo sme nemohli ist spolu ako zvyčajne, no bola som vďačná za to, že nás nenáhlili ako každý rok.

,,Prišla som ti len povedať, že už pomaly ideme, tak sa uprav, obleč a ideme," poviem jej a upravým si tričko.

Naira na mňa zamračene pozrie a prehliadne si ma od hlavy až po päty, akoby pred ňou stál nejaký škaredý mimozemšťan.

,,Tamaya, nedávaj si také džínsi. Hoď na seba šortky a to tvoje čierne tričko s All time low," poradí mi a ďalej prezerá si moje oblečenie, akoby neverila, že som si to naozaj obliekla.

S povzdychom sa idem prezliecť. Naira nemá moc rada All time low, no myslím, že je to spôsobené len tým, že ich počúvam ja ako to býva u väčšiny súrodencov, preto ma takmer prekvapilo, prečo mi kázala si obliecť práve to.

,,Tamaya, idem ti pomôcť s vlasmi a ty pomôžeš mne, ok?" vbehne mi do izby so zúfalým výrazom a hrebeňom v ruke.

S úsmevom prikývnem a usadim ju na stoličku. Naira väčšinou nechce, aby som ju česala, no niekedy, keď jej to moc nejde, tak som dobrá aj ja. Nemienim však tento fakt podotknúť, pretože sa nechcem s ňou ešte pred odjazdom hádať.

O pár minút je už pripravené a my konečne môžme odletieť za letným dobrodružstvom. To som však ešte netušila, že to bude najlepšie a zároveň najťažšie leto v mojom živote.