Crazy |S.M.| ✔

26.

,,Mám taký pocit, že by sme mali utekať." poznamenám, keď sa pozriem za nás na zástup paparazzov, ktorý práve odhalili, kde je Shawn.

Nikto si nenechal ujsť príležitosť ho vidieť, či odfotiť. Ja som sa samozrejme kúsok vzdialila, no Shawn sa skutočne rozbehol, preto som bežala len kúsok od neho.

Nevedela som, kam mieri, no vo chvíli, čo sme vstúpili do letiskovej haly, pochopila som.

Prebehli sme pár metrov a rýchlo sa ocitli pri východe, kde nás už čakalo auto aj s vodičom.

Asi najväčšou záhadou mi bolo to, že si Shawn sadol ku mne dozadu. Zrejme to však bolo len kvôli hrubým čiernym fóliam.

Hlavu som si oprela o rám dverí a aspoň na chvíľu zatvorila oči. V hlave mi nepríjemne trešťalo a aby toho náhodou nebolo málo, vodič v rýchlosti prešiel z obrubníka. Hlavu mi silno buchlo o dvere a mala som taký pocit, že tam od bolesti umriem.

Oboma rukami si chytím hlavu a hodím po šoférovi vražedný pohľad, hoc viem, že za to nemôže.

,,Chceš tabletku?" opýta sa ma Shawn, hoc to znelo skôr ako z povinnosti, než že by mi naozaj chcel pomôcť.

Práve preto som odmietla a hlavu si radšej oprela o operadlo na sedačke.

Na pár minút ma zamestnali moje nechty, ktoré som si starostlivo opilníkovala, potom kniha, ktorá má v polovici prestala baviť a napokon len bezvýznamné pozorovanie prírody von oknom.

Povedzme si úprimne, že sledovať diaľnicu nie je práve zábavná činnosť. Keby som dokázala slovami opísať ako veľmi som sa nudila.

Ubehlo zrejme dosť hodín, pre mňa to bola hádam celá večnosť, keď som si povedala, že už sa smiem spýtať, či už sme tam.

,,Kedy tam budeme?" predbehol ma Shawn. Divné. Akoby mi vedel čítať myšlienky.

Venovala som mu letmý pohľad, no potom som sa sústredila opäť na cestu a nenápadne som počúvala šoférovú odpoveď.

,,Ešte sme len v polovici cesty." oznámi mu a ja si len smutne povzdychnem.

Tak veľa nádeje a nič z toho. To sa tu budeme voziť celú večnosť? Keby sme si aspoň mohli dať pauzu, no to by Shawn nestihol svoj koncert.

Bola to len výhovorka. V skutočnosti by sme si mohli dat aj hodinovú prestávku a nič by sa nikomu nestalo, no Shawn chce byť už čo najskôr v Londýne.

,,Kde to vlastne sme?" pokúsim sa aj ja niečo opýtať len tak, aby reč nestála, hoc sme boli ešte pred chvíľou všetci traja ticho.

,,Pred nami sa rozprestiera Sheffield." odpovie a napraví si svoje slnečné okuliare.

Moje oči ihneď zažiarili a prestala som sa venovať vodičovi, ale pozrela som na Shawna.

,,Shawnie? Ako veľmi ma máš rád?" rieknem a sladko sa naňho usmejem.

Samozrejme, že mu to príde nejaké podozrivé atak len zdvihne obočie a siahne mi na čelo, či mi náhradou niečo nie je.

Viem, že som ešte pred pár hodinami umierals od bolesti hlavy, ktorá sa však ešte nevytratila, a teraz sa tu uškŕňam akoby som niečo fetovala.

,,Vieš čo je v Sheffielde?" ponapínam ho s obrovským úsmevom.

Len pokrútil hlavou a vyžaduje si odo mňa normálnu odpoveď alebo nech som aspoň ticho.

,,Centrála značky Dropdead. Prosím, poďme sa pozrieť na Olivera Sykesa? Prosím. Tak veľmi by som ho chcela vidieť." hodím naňho psie očká.

Práve až v tejto chvíli si Shawn musel myslieť, že mi totálne preskočilo. Nemal však dosť škaredých slov na to, aby mi odpovedal, tak iba pretočil očami.

,,Si ako malá." zamrmle a zamračí sa.

Touto poznámkou zrejme narážal aj na to, čo sa stalo včera v sprche, preto som sa potichu zachichotala.

Takže to ho celý ten čas štvalo. Mala som chuť sa rozosmiať, no radšej som tak neurobila, lebo by som zrejme musela ísť zvyšok cesty do Londýna pešo.

,,Ale keď tvoje faninky ťa zbožňujú, to ti nevadí." odvrknem a na obranu si prekrížim ruky na hrudi.

Shawn sa na mňa dlho nevraživo a zrejme aj zamyslene pozrie. Neviem, či mi chcel niečo povedať alebo nie, no napokon sa radšej robil, že ma nepočul.

Toto znamenalo však aj to, že Shawn je na mňa zas a znova urazený. Že ho to tak baví, aj tak vie, že sa ma zbaví až po tom, ako sa dostaneme naspäť do Toronta.

Ak sa neprestane takto hnevať kvôli každej blbosti, tak ho asi zavraždím a vyhodím kdesi po ceste.

Rozmýšľala som nad podobnými kravina i zvyšok cesty, no keď som videla more, bolo mi všetko jedno.

Nepochopila som, prečo nás ubytovali tak ďaleko od centra Londýna, no vôbec mi to neprekážalo, more je predsa lepšie než nejaké nákupné centrá. Aj tak sa tu zdržíme len jeden deň a odlietame do inej krajiny.

Rýchlosťou svetla som vyskočila z auta a bežala k moru. Bez najmenšieho váhania som sa doň hodila aj v oblečení a plávala ďalej od brehu.

Až keď som už nedosiahla na dno som zastavila a užívala si príjemne chladné more, ktoré sa mi výrilo okolo tela.

Túto skvelú chvíľku však opäť niekto prerušil. Papparazzi sa vrhli k Shawnovi, ktorý práve vyberal svoj kufor z auta.

S hlbokým povzdychom som odplávala ďalej od brehu a snažila sa robiť, že tu nie som. Nie je to predsa krásne neexistovať vo svete smotánky, kde je len 1/10 vyrieknutých slov pravdivá? Pre mňa je to tá najlepšia možnosť, jednoducho zostať neviditeľná.