Crazy |S.M.| ✔

18.

Pomaly som sa prebúdzala na pohodlnom sedadle, zababušená v deke. Na stole oproti mne bol pohár s vodou a vedľa neho nejaké tabletky.

Na sedadle hneď oproti mne sedel Shawn a niečo si zapisoval do zošita. Občas si medzi písaním povzdychol, no hneď potom pokračoval ďalej. Nevšímal si ma, asi si myslel, že ešte spím.

Zaklipkám očami a pomaly sa snažím spomenúť, čo bolo včera. Pamätám si len kúsok Madridu a potom ten bar. Bar. Alkohol. To nie!

Prudko som sa postavila. Vtedy to na mňa celé doľahlo. Zahmlilo sa mi pred očami a do hlavy mi vystrelila obrovská bolesť. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné, preto sa mi ešte aj podlomili kolená.

Vedela som, že ma Shawn chytil. Cítila som jeho ruky na svojom páse a hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Nedokázala som však nájsť dosť síl na to, aby som otvorila oči. Bolo mi odporne.

,,Preboha, čo som to včera urobila?!" zamrmlem si nahnevane a opatrne sa posadím naspäť na sedadlo.

Nemohla som tomu uveriť. Čo som prišla o rozum?! A ten muž očividne využil moju slabú chvíľku. Práve pre toto som sa pred všetkými vždy pokúšala skrývať svoje trápenie. Ľudia nie sú dobrí a dokážu zneužiť každú situáciu v našom živote.

,,Tu máš tabletky proti bolesti hlavy," šepne a podá mi pohár s tabletkami.

Len sa naňho vďačne usmejem a po dúškoch vypijem celý pohár. Bolesť hlavy však neprechádzala a navyše sa k nej pridal pocit hanby a viny zároveň.

,,Prepáč, viem, že som ti narobila zbytočné problémy." šepnem.

Nedokážem sa mu pozrieť do očí, na to som príliš slabá. Bala som sa, že sa na mňa bude hnevať alebo ma pošle rovno naspäť do Toronta.

,,Ja to prežijem, no ty vyzeráš akoby si mala po teba prísť smrť." podpichne ma a následne sa uškrnie.

Mne to však neprišlo rovnako vtipné ako jemu. Bolo mi na odpadnutie, točila sa mi hlava, zrejme som mala migrénu a navyše som bola hladná. Strašne hladná a nemohla som nič zjesť, lebo len pri pomyslení na jedlo ma ihneď naplo.

,,Ďakujem." poviem mu a konečne sa odvážim naňho pozrieť.

Nezdá sa mi nijako nahnevaný. Na tvári sa mu pohrával malý úsmev, venovaný mne. Chcela som sa usmiať, len tak ďakovne, no nemala som na to akosi chuť.

,,Som strašne sprostá!" hlesnem a chytím sa za hlavu, do ktorej mi stúpa čím ďalej tým väčšia bolesť.

Mala som podozrenie, že za to mohli tie tabletky, no nebolo to možné. Za všetko môže len moja hlúposť. Keby som sa nenechala nalákať, nič z tohto by sa nestalo.

,,Kľud." napomenie ma, keď sa chystám z úst vypustiť ďalšiu nadávku na moju osobu, no táto nadávka by už určite nebola taká jemná.

,,Ktorý normálmy človek sa opije, keď sa mu podarí dostať z Kanady do Madridu?! Ani som si ho poriadne neužila, možno tak bar a alkohol." zahundrem a pritiahnem si deku bližšie k telu.

Shawn sa len z nepochopeného dôvodu rozosmeje. Samozrejme si tým vyslúžil odo mňa vraždiaci pohľad.

,,Prepáč, ja len, vyzeráš celkom komicky, keď takto dudreš." zasmeje sa a pozrie na mňa, no úsmev z jeho pier nie a nie zmiznúť.

Do líc mi stúpla červeň a len som sklopila zrak. Samozrejme, že sa smial na mne, na čom inom by sa asi tak mohol smiať?

,,Hmm," zamumlem s hlavou schovanou pod dekou, akoby som bola malé dieťa.

,,Neboj sa, o nič také si neprišla. Musím uznať, že Madrid je naozaj krásny, no už si bola v Paríži?" opýta sa ma už celkom vážne.

Po výbuchu smiechu už ani stopy. Vykukla som teda zo svojho úkrytu a s úžasom naňho pozrela.

,,My ideme do Paríža?" zvýsknem hádam aj na celé lietadlo.

Nemohla som tomu uveriť! Ja idem do Paríža! Do mesta lásky, jedného z najkrajších miest, o akých som počula. Vždy som túžila sa tam ísť pozrieť a teraz sa mi ten sen splní.

,,Mám aj lepšiu správu." uškrnie sa a pobavene pozoruje moju reakciu.

Nejako sa mi podarí vykúzliť široký úsmev aj napriek tomu, že sa po fyzickej stránke cítim pod psa.

,,Akú?" opýtam sa ho nedočkavo.

,,Zdržíme sa tam až štyri dni, čo je dosť." oznámi mi.

Vtedy som od radosti skoro vyskočila z kože. Čo lepšie by sa mi ešte dnes mohlo stať?