Crazy |S.M.| ✔

27.

V Londýne bol napokon len Shawn. Ja som pekne čakala na ubytovni a užívala si more. Bolo mi to však jedno, aj tak sa mi už nechcelo cestovať ďalšie dve hodiny do centra.

A Oslo môžme charakterizovať nijako. Ešte som tam nebola, pretože Shawn dostal skvelý nápad prenajať si drevenú chatu s výhľadom na fjord.

Bolo by to romantické a ten výhľad skutočne stál za to, no niečo predsa len nedomyslel. Vietor.

Ešte keď sme prišli tu bolo skvelo, nahriate od krbu a bolo len okolo obeda. Teraz je okolo deväť hodín.

,,Tamaya?" vyruší ma Shawn z myšlienok a pozrie na mňa.

Je až po uši zabalený v deke a ja taktiež, no aj tak nám je obom dosť veľká zima.

,,Myslím, že tam bude treba doložiť drevo." povie mi zúfalo a nastaví ruku.

Smiem podotknúť, že sa nám nechcelo preniesť drevo, keď sme prišli do chaty, takže je teraz vonku pri chate.

Niežeby sa nám tam chcelo stále chodiť, no dlhšie ako pár sekúnd sa tam naozaj nedá vydržať. Keby tu aspoň nefúkal ten vietor.

,,Tak poďme na to." povzdychnem si a ruku položím vedľa neho.

Začneme strihať o to, kto pôjde. Zatiaľ to vždy padlo na Shawna, takže som mala šťastie, no on bol teraz dosť premrzutý.

Jeho oči sa od strachu mierne leskli a na čele sa mu rysovala malá vráska. Až vďaka tomu som si uvedomila jeden dosť podstatný detail.

Som tu predsa so Shawnom, ktorý tu je kvôli koncertom, čo je dosť blbé, pretože ak prechladne a odídu mu hlasivky, náš výlet sa skončil.

,,Pôjdem ja." vyhlásim odhodlane a pomaly sa postavím.

Neviem prečo som dúfala, že Shawn bude bojovať o to, aby som nešla, no ten sa len pohodovo oprel o operadlo na gauči.

Zhlboka som sa nadýchla a ako takú menšiu pomstu som ukradla Shawnovi deku a prehodila si ju na tu svoju okolo pliec.

Samozrejme, že Shawnovi to bolo proti srsti, no keďže som sa rozbehla von a vonku bola zima, radšej si išiel sadnúť k pomaly vyhasínajúcemu krbu.

Akonáhle som otvorila dvere, ovial ma ľadový vietor a tak som len s obrovskou námahou vyšla až ku drevu.

Dívala som sa na veľkú kopu polienok a nevedela, či mám naozaj zobrať len dve. Nebolo predsa len zbytočné chodiť stále hore-dole?

Odhodlala som sa teda urobiť niečo, čo nebolo pre mňa práve príjemné. Vrátila som sa dovnútra a deky zložila naspäť na gauč.

Už teraz mi bola poriadna zima, no snažila som sa to vydržať, zatiaľ čo sa na mňa Shawn len nechápavo pozeral.

,,Zoberiem ich trochu viac, až nemusíme stále chodiť von." objasním mu v rýchlosti.

Akonáhle otvorím dvere opäť ma ozvali veľmi nepríjemne mrazivý vietor.

Strasiem sa a chvíľu musím stáť na mieste, pretože som sa z toho šoku nedokázala ani len pohnúť.

,,To dáš." povzbudím sa potichu a vykročím von z chaty.

Do debničky nahádžem čo najviac polienok a s obrovskou námahou sa vydám naspäť.

Vtedy si ma všimol aj Shawn a bez váhania sa postavil, až prešiel ku mne. Zobral debničku z mojich rúk a uložil ju ku krbu.

,,Ďakujem." poviem mu a pomaly sa posadím na gauč.

Unavene sa opriem o operadlo a ruky si uložím do lona. Pokúšala som sa dívať do stropu, aby som sa aspoň na chvíľu zabavila a nezaspala, no nestalo sa tak.

Mala by som si ísť ľahnúť do izby na poschodí, no musím podotknúť, že je tam ešte väčšia zima ako tu.

Na svojich rukách ucítim tie Shawnove, čím upúta moju pozornosť. Pozriem do jeho oči a nedokážem odtrhnúť zrak.

Mala som ten pocit, že to cíti rovnako. Neviem prečo sa to všetko okolo mňa muselo tak komplikovať. Shawn ma predsa nesmie pobozkať. Nesmie.

Skloním zrak a pozriem na naše spojené ruky. Nemala som slov, nedokázala som opísať túto zvláštnu chvíľu.

,,Si ľadová." povie mi a prehodí cezo mňa deku.

Strasiem sa, na čo mi ju prisunie bližšie na telo. Aspoň na pár sekúnd som pocítila teplo, no nesálo z deky, ale Shawnovho tela, ktoré bolo v podstate nalepené na mojom až do chvíle, kým som prikrývku nemala dosť blízko pri tele. Potom ten hrejivý pocit pominul.

,,Je mi zima." prehovorím po chvíli ticha a opäť pozriem naňho.

V jeho očiach sa zračili výčitky. Myslel si, že za toto celé môže on.

Svoje dlane som položila na jeho líca a dovolila som, aby bol tam blízko, že sa naše nosy dotýkali.

Pozerala som mu do tých jeho hnedých oči a videla som v nich svoj ustráchaný pohľad.

Zrazu však boli blízko aj naše pery. Dotýkali sa, no len veľmi letmo. Nikto sa neodvážil urobiť ďalší krok.

Na mojom tele opäť naskáču zimomriavky a prejde mnou triaška. Schúlim sa do klbka, no nič nepomáha. Je tu až príliš zima na šortky a tielko.

,,Počkaj." hlesne Shawn a ja som vedela, že niečo vymyslel.

Deku dal zo mňa preč a zozadu ma objal, keď na nás hodil obidve deky. Ľahli sme si a ja som sa otočila k nemu.

Dívala som sa naňho, aby som vedela, či mu to nevadí. Venoval mi len letmý úsmev a paže utiahol silnejšie okolo môjho tela, preto som len čelo priložila na jeho hruď a užívala si aspoň tú chvíľku, kedy som nemrzla.

A presne takto som zaspala. A Shawn tiež.