Crazy |S.M.| ✔

40.

Odvtedy, čo sme prišli do Švajčiarska, stále som bola zachmúrená, teda viac ako inokedy.

Najhorší na tom bol však dôvod. Uvedomila som si, že toto je naša predposledná zastávka, kde sme mali zostať už len tri dni.

Uvedomovala som si, že už tu budem so Shawnom len týždeň a všetko sa skončí. Odídeme zase každý svojou cestou a už sa zrejme nestretneme.

Nedokázala som sa s tým zmieriť, hlavne nie po tom všetkom, čo sa stalo. Nevedela som ešte čo znamená to, ako sa cítim vždy keď je Shawn pri mne.

Je tu príliš veľa otázok, na ktoré potrebujem otázky, no hlavne čas na to, aby som dokázala spracovať možné odpovede.

Ruku som zo svojho lona posunula na trávu a prechádzala po steblách bruškami prstov.

Nemala som rada, keď som musela byť niekde sama, no teraz som to cítila inak. Potrebovala som chvíľu na rozmýšľanie a kopec za domom, v ktorom dočasne bývame, mi prišiel ako to správne miesto.

Keď som za sebou počula niekoho kroky, vedela som, že patria Shawnovi, hoc som ešte nebola pripravená na rozhovor s ním, vedela som, že to raz príde.

,,Čo tu tak sama?" opýta sa, no hlas rozhodne nepatril Shawnovi.

Tento hlas som poznala lepšie než hacaký na svete a rozpoznala by som ho z tisíca.

Pozrela som sa naňho len, aby som sa uistila, že sa moje zmysli nepomýlili, no keď som sa pozrela do tých oči, vedela som, že to nemám robiť.

Zrazu som sa cítila tak bezradne, že by som sa bola schopná práve v tejto chvíli rozplakať.

,,Pamätáš, keď sme takto spolu pozorovali západ slnka skoro každý deň?" zaspomína a sadne si ku mne.

Nevedela som, prečo týmto začal, no na tieto krásne chvíle sa zabudnúť nedalo, mala som ich navždy vyryté vo svojom srdci.

S úsmevom naňho pozriem a bez váhania si položím hlavu na jeho stehná. Pozrela som hore na jeho úsmev, ktorý mi niekedy chýbal.

Síce sa stalo veľa vecí, no nikdy mi na ňom neprestali záležať a hoc som bola práve teraz mierne plachá, bola som si zároveň istá, že by mi nikdy úmyselne neublížil.

,,Vieš, chcem sa ospravedlniť za to, čo sa stalo v Írsku. Bol som už opitý a neovládal som sa." povie so sklonenou hlavou.

Síce mi to nebolo vtedy práve príjemné, dokázala som mu takúto maličkosť odpustiť, veď sa v podstate nič vážne nestalo.

,,Určite ma po tom všetkom nenávidíš." poznamená s falošným úsmevom, ktorým sa len pokúsil zakryť všetky tie negatívne emócie.

Ale od kedy on myslí negatívne? Kde zmizol ten chlapec, ktorý sa ničoho a nikoho nebál a vždy mal na tvári úsmev?

Zamyslene som si opäť sadla, no hlavu som si položila na jeho rameno, zatiaľ čo ma on objal okolo pásu.

Jeho dotyk ma upokojil, no inak, ako by som očakávala. Bol to dotyk, ktorý mi dodal silu, no necítila som to známe teplo, ako keď sa ma dotkol Shawn, bolo to iné.

,,Theo, keď sme spolu chodili, moje srdce patrilo len tebe. A časť môjho srdca bude navždy tvoja. Nie je pravda, že ťa nenávidím. Stále ťa milujem, no inak ako predtým." zašepkám, aby som nepokazila tú čarovnú atmosféru tvorenú hlavne z ticha a nás dvoch.

No aj cez šepot som myslela každé svoje slovo vážne. Skutočne som ho milovala, no len ako človeka, ktorý bol mojou prvou láskou a najlepším priateľom.

,,Tamaya, tiež ťa milujem. Nikdy som neprestal, no bál som sa. Preto som to ukončil. Keď som sa ti chcel ospravedlniť, bolo už neskoro. Presťahovala si sa a nikto mi nechcel nepovedať kde." odôvodni a zadíva sa mi do očí.

Aj ja som sa chcela dívať do jeho prenikavých oči, no nedokázala som to, celý čas som hypnotizovala jeho pery.

Bolo s nimi spojených mnoho krásnych spomienok. Keď naše pery boli spojené v jedno a ja som sa vznášala v oblakoch.

Mohla som si však myslieť, že to Theo pochopil inak. Svojimi perami zovrel tie moje a keď s nimi začal pohybovať, nezaostávala som.

Nedokázala som sa odtrhnúť, pretože toho bolo na mňa moc. Tie jeho pery sa nežne obtierali o moje a ja som bola bezmocná.

Rukou som ho hladila po líci, ktoré bolo asi jediné, čo sa po mojom odchode z Toronta nezmenilo.

Až po chvíli sme sa vzdialili, no čelá sme mali opreté o seba. Dívali sme sa navzájom do očí, keď znovu spojil naše pery.

Vlastne ani neviem prečo, som mala zrazu zvláštny pocit, akoby som niekoho zrádzala. Najprv som to považovala za nezmysel, až dokým som si neuvedomila, že to bolo moje srdce, ktoré už nepatrilo Theovi.

,,Theo, ja nemôžem." šepnem mu do pier a pomaly sa odtiahnem.

Nie veľmi prekvapene sa na mňa pozrel a pohladil ma po líci. Tak nežne, že som sa skoro pod jeho dotykom roztopila.

,,Časť tvojho srdca patrí mne, no celé patrí niekomu inému. Miluješ Shawn, nie mňa. Miluješ ho viac ako som si myslel." povie to dosť ťažko.

Jeho slová mi udreli do hlavy až po pár sekundách. Zarazene som naňho pozrela. Z jeho oči som však nič nevyčítala.

Keď to povedal nahlas, znelo to tak, akoby to bola jasná vec, niečo čo tak proste je a nikto to nemôže zmeniť.

Niečo, s čím sa nedá bojovať. Niečo, s čím hlavne nikto nechce bojovať, hoc to dokáže občas bolieť.

Láska. Ale je to skutočne to, čo cítim voči Shawnovi? Nie je to len akési pobláznenie?

,,Dúfam, že aj on teba, inak ho nakopem, že sa kvôli nemu trápi moja láska. Tamaya, zostaň s ním, viem, že si ťa nezaslúžim a nechcem, aby si sa kvôli mne neskôr trápila. Budem tu pre teba, kebyže niečo budeš potrebovať." zašepká a venuje mi jemný bozk na čelo.

Na pár sekúnd privriem oči a otvorím ich až vtedy, keď si všimnem, že pod kopcom niekto stál a nemusela som sa namáhať, aby som zistila kto. Shawn.