,,Podľa môjho názoru je celá táto tvoja teória divná." zhodnotí Naira a tvári sa pri tom ako pravý psychológ.
So zdvihnutým obočím na ňu pozriem a prekrížim si ruky cez prsia, čím jej dám najavo, že počúvam jej budúci monológ.
,,Vieš, ty si povedala, že mu nechceš zničiť kariéru, ale mne sa podľa tvojho rozprávania nezdá, že by mu to nejako vadilo. Myslím že sa bojíš úplne zbytočne." dopovie očividne spokojná s tým, čo povedala.
Popravde, to čo povedala dávalo zmysel, veď som si to celý ten čas hovorila aj ja. Problém je však niekde inde, moje podvedomie mi neustále kričí, že už je neskoro.
Bojím sa teraz po týždni vybrať za ním. Možno je na mňa nahnevaný alebo si dokonca už niekoho našiel.
Síce to bolo celé nízko pravdepodobné, no aj tak som to považovala za istú možnosť.
,,Je to tvoje rozhodnutie." vyhlási rezignovane a ľahne si na posteľ, pričom ma z nej skoro vytlačí.
Naoko nahnevane som na ňu pozrela a podvedome sa dotkla náhrdelník, ktorý už niekoľko hodín vysel na mojom krku.
Len to, že ho mám mi dáva pocit miernej istoty, že Shawn ma skutočne ľúbi tak ako ja jeho. Akoby som v okamihu, čo sa dotknem toho drobného prívesku cítila, že je tu pri mne.
,,Nai, chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim." poviem jej s drobným úsmevom.
Možno trochu zarazene sa mi pozrie do očí a naširoko sa usmeje, hoc sa v jej očiach zjavia malé slzy.
Bolo to len dôkazom toho, že som jej to mala hovoriť stále. Zaslúžila si počúvať, že niekomu na nej záleží, každý si to zaslúži vedieť.
Ani som sa nenazdala hodila sa mi do náručia tak prudko, že sme skoro obe spadli z postele, no tento detail sme ani jedna neriešili.
To objatie totiž znamenalo veľa pre obe. Možno to bol dokonca nový začiatok nás dve, kedy už nikdy k nej nebudem taká odmeraná, pretože ona je tá, ktorá si zaslúži viac.
,,Ja teba tiež, Tam." povie plačlivo a ešte silnejšie ma stisne.
Keď sa obe po dlhej chvíli odtiahneme, sme ticho. Ani jedna nevie, čo má povedať, dokým sa Naira náhle nevytratí z mojej izby.
Mala som dosť času rozmýšľať, no nevyužila som túto možnosť, len som čakala a vlastne ani nevedela na čo alebo na koho.
Teda, až dokým som sa nedonútila zapnúť laptop. Ani nie po minúte ticha mi vybehla istá stránka so Shawnovým menom na titulke.
Prechádzala som si jeho najnovšie fotky, popravde, väčšinu z nich som si uložila do počítaču. Bol na nich úžasný, no v jeho očiach chýbala tá iskra, ktorú som na nich tak milovala.
Po dlhom texte, kde opisovali každý menší detail zo Shawnovho života, začala som si akosi viac uvedomovať nezmyselnosť dôvodov, pre ktoré som ho opustila.
Preklikla som na diskusiu pod článkom, okrem toho, že tam opisovali faninky aký je úžasný som našla jeden komentár, pod ktorým bolo stovky reakcií.
Videla som ho po koncerte. Bol to takmer splnený sen, no bolo na ňom vidieť, že sa usmieval len nasilu. Neviem čo s ním je.
Prezrela som si aj ostatné reakcie, kde sa písalo ako s ňou súhlasia, keď som našla ešte jeden.
Áno, je ako bez duše, no všimli ste si niekto, že neustále sa chytá za nejaký náhrdelník.
Aj ja som si všimla ten náhrdelník, je to polovica srdca, sú v ňom nejaké iniciály. Škoda, že dnes po koncerte v Toronte odchádza na zvyšok turné do Ázie.
YOU ARE READING
Crazy |S.M.| ✔
FanfictionPo smrti najbližšej osoby sa Tamaya ocitá opäť v Toronte, kde to všetko začalo. Verí, že je dostatočne silná, no jej tvrdá maska sa začne postupne rozpadať a ukazuje skutočnú bolesť zakorenenú v jej vnútri. Každé miesto jej pripomína človeka, ktoréh...