Crazy |S.M.| ✔

20.

Bolo to len pár minút, no nemohla som spať. Možno práve preto som len nečinne sedela na parapetnej doske a hľadela na Eiffelovku.

Ako veľmi by som bola šťastná pred troma rokmi? Určite by som tu sedela s Theom a on by ma v noci do mesta a pobozkal ma pod Eiffelovkou. Celý ten čas by mi hovoril, ako veľmi ma miluje a že by ma nikdy nedokázal opustiť. Hovorieval to tak vždy.

Teraz by som mu už ani len jedno slovo neuverila. Opustil ma v tej najhoršej chvíli môjho života, zničil ma ešte viac ako som bola. V nikom som nemala oporu, len som sa sama snažila nejako prežiť ďalší deň a nezrútiť sa pri tom.

Počula som ako sa dvere na mojej izbe otvorili a nemusela som hádať, aby som uhádla, že sa Shawn vrátil. Nevedela som, čo tak dlho robil na tom koncerte, no neprekážalo mi byť tu sama. Opustená som sa cítila každú sekundu viac a viac. Vedela som, že úzkosť zviera celé moje vnútro, no už som viac nebojovala, len sa snažila brániť a celé to prečkať. Možno to celé nejako skončí. Raz určite.

,,Tamaya, spíš?" opýta sa potichu, aby ma nezobudil, kedyže náhodou spím.

Rýchlo som si zotrela slzy z tváre a zoskočila z parapety. Odhodlane som podišla k nemu, aby ma videl a spýtavo som sa naňho pozrela.

,,Zober si toto a poď so mnou von." povie mi rýchlo a podá mi rovnakú mikinu, akú má on teraz na sebe.

Neváhala som dlho, proste som ho poslúchla. Kapucňu som si dala na hlavu, aby zakryla stopy po slzách, aby zakryla mňa. Nechcela som, aby ma takúto aká som niekto videl. Kedysi som však nebola taká hanblivá, bolo mi jedno, čo si o mne myslia, jednoducho som bola vždy sama sebou.

,,Kam ideme?" opýtam sa ho zvedavo a prezerám si nočné ulice Paríža. Po tom zážitku v Madride si teraz všetko prezerám o čosi dôkladnejšie, aby mi neunikol ani jeden detail. Bolo to tu krásne, také romantické.

,,Eifelová veža je predsa omnoho krajšia v noci. Nemohol som ti to neukázať." odpovie mi a podá mi ruku, ktorú s menšou námahou príjmem.

Beháme teda ulicami a už vtedy viem, že nemám najmenšiu šancu zapamätať si cestu naspäť do hotela, preto som sa Shawna pevne držala. Rozhodne som sa netúžila stratiť v uliciach mesta lásky. A navyše tu bolo priveľa ľudí, ktorí sa mi moc nepozdávali. Skoro všetci boli taký vážny. Práve vďaka tomu som zistila, kto tu nebýva a kto áno.

My sme tam len ako dvanásťročný pubertiaci pobehovali a smiali sa, zatiaľ čo po nás ostatný len pokukovali. Keby vedeli, že je to Shawn Mendes asi by sa správali inak, no našťastie ho od toho kapucňa poctivo chránila, preto sme boli len tí blázni.

,,Je to tu nádherné," šepnem, keď sa posadíme na nízky múr nejakého domu, možno hotela. Jednoducho to nebolo tak podstatné.

,,To veru je." prikývne a prezerá si vysokú osvetlenú vežu. Nemohla som uveriť, že to nie je len sen. Nikdy by som neverila, že práve ja by som mohla mať takéto šťastie.

,,Veríš na lásku, takú čistú? Pravú? Jednoducho, že sú si tí dvaja súdený?" vybehne z neho odrazu.

Vedela som, že sa to pýta hlavne kvôli tomu, že sme v hádam najromantickejšom meste na Zemi, no určite to mala tiež aj iné dôvody. Možno sa len chcel o mne dozvedieť viac, ako som mu zatiaľ stihla povedať.

,,Nie." vyhŕkla som bez rozmyslu.

Po tom zážitku s Theom som na nič také ako je láska neverila. Bolo to len niečo, čo používajú spisovatelia a básnici ako zmysel života. Ľudia vďaka tomu majú nádej, že aj oni stretnú svoju pravú lásku, no pravda je poriadne krutá. Zrazí nás k zemi a len ťažko sa postavíme.

,,Ak neexistuje, tak aspoň je tu nádej. Chcel by som cítiť lásku." poznamená zasnene.

,,Tiež by som po tom túžila, lenže raz... zdalo sa mi, že som ho milovala a on mňa tiež. Bola som ten najšťastnejší človek na zemi. Každý deň mi hovoril, že nás nič nerozdelí." šepnem, keď sa mi zlomí hlas.

Chcela som to povedať celé, vysloviť všetko, čo ma už tak dlho ťaží, no nešlo to, bolelo to príliš. Zrada sa nedá tak ľahko zabudnúť a celé to bolo pre mňa ešte akosi čerstvé.

,,Opustil ťa?" opýta sa ma a pozrie mi do zaslzených očí.

Nerozmýšľala som nad tým, čo sa ma pýta. Celý čas mi v hlase rezonoval Shaniin hlas. Ona bola dôvod ukončenia nášho vzťahu, no nikdy ju za toto nebudem obviňovať. To Theo ma nemiloval, celé to bolo len o tom, že som bola na škole jedna z najpopulárnejších, o nič iné mu nešlo.

,,V najhoršej chvíli môjho života." priznám a skloním hlavu.

Kým sa opäť odvážim pozrieť na Shawna, ubehne pár minút. Vedel, že to muselo byť ťažké, preto sa už nič nepýtal. Bola som mu za to čiastočne vďačná, no polovica mňa mu to chcela povedať. Ale prečo? Je to celebrita, má iný život ako ja, nepochopil by to.

Akoby sa náhle prebral zo zamyslenia a chytil ma za ruku. Viedol ma kúsok pred Eifelovku a tam zastal. Svoj foťák prosebne podal nejakej okoloidúcej, ktorá sa na nás len usmiala.

,,V Paríži predsa nebudeš každý deň." vysvetlí mi a chytí ma za obidve ruky.

Kapucňa sa mi zošmykla z hlavy, no on mi ju nasadil naspäť. Tvár prisunul k tej mojej a spojil naše pery. Nehýbal nimi, len ich mal priložené na tie moje až dokým sme nepočuli cvaknutie foťáku.

Nerozmýšľala som nad tým, aké to bude mať následky a ešte raz sa prosebne usmiala na tú pani. Len slabo prikývla a ja som sebe aj Shawnovi zložila kapucňu z hlavy a ruky som omotala okolo jeho krku.

Tentokrát som to bola ja, ktorá ho pobozkala. Neviem prečo ani kedy mi to napadlo, jednoducho som to takto chcela. Chcela som raz svojim deťom povedať, že som skutočne bola so slávnym spevákom v Paríži.

,,Merci," povedala som rýchlo a zobrala si od nej foťák aby som videla, čo sa je podarilo zachytiť.

Tie fotky boli skvelé. Vtedy som svoj nápad neľutovala, len si dala znovu kapucňu na hlavu a spolu so Shawnom sme sa vybrali naspäť do hotela spolu so zmiešanými pocitmi z dnešného dňa.

---------------------------------------------------------

Ahojte!

Po dlhšom čase sa hlásim s novou kapitolou. Viem, na začiatku bola trošičku pesimistická, no čo hovoríte na ten záver? Pôvodne sa ešte nemali pobozkať, no neodolala som, hoc neviem, či sa to dá za bozk vôbec považovať...

V každom prípade ďakujem za prečítanie tejto kapitoly