Crazy |S.M.| ✔

15.

Počkám, kým Mendesove auto zmizne v ďalšej uličke a potom rozklepane priložím ruku ku dverám.

V hlave mi neustále znie hlas, ktorý mi šepká, aby som to nerobila, no moje svedomie má mnohonásobnú prevahu.

Po kratšej chvíli zaklopem a trvá len pár sekúnd, než mi otvorí pani, ktorá je vekovo asi ako moja mama. Jej tvár sa za roky, kedy som ju videla vôbec nezmenila, stále vyzerala rovnako hrdo, no vedela som, že je to len maska, ktorou zakrýva svoje nekonečne láskavé srdce.

Chvíľu si ma prezerá a potom chladne poznamená:

,,Pokiaľ si ďalšia Theova chvíľková známosť, nájdeš ho v bare," odvrkne a chce mi zatvoriť dvere pred nosom.

Na chvíľu zaváham. To sa Theo až tak veľmi zmenil? Z príjemného a verného chalana sa stal arogantný fuckboy? Popravde som to mohla čakať, no prekvapilo ma to, keďže som sa naňho nepýtala po tom, ako som odišla, nezaujímalo ma to. On bol časť mojej minulosti.

,,Nie som tu kvôli Theovi," odvetím a pokúsim sa slabo usmiať.

Mala som taký pocit, že čím dlhšie tu stojím, tým horší môj plán je. Jej pohľad mi neustále naznačoval, aby som neotravovala. Skúmal ma a snažil sa prísť na to, prečo ju ruším takto zarána.

,,Kto si?" opýta sa ma.

Bolo mi jasné, že ma nespozná, odvtedy ako ma videla naposledy sa toho veľa zmenilo, ja som sa zmenila, no napriek tomu ma to zabolelo, len som to nedala na sebe poznať.

,,Viem, že bez make upu, každý týždeň iných vlasov, umelých nechtov a až príliš vyzývavého oblečenia som na nepoznanie, no som Tamaya a prišla som za Joshom," vysvetlím jej.

Na jej tvári sa začali miešať všetky možné emócie a rukou si zakryla ústa. V jej očiach sa konečne objavilo poznanie a jej kamenná maska ihneď opadla, nahradila ju radosť z toho, že ma vidí.

,,Vyzeráš omnoho lepšie ako naposledy. Poď ďalej," potiahne ma dnu a neustále sa usmieva.

,,Moc ma mrzí, čo sa stalo pred troma rokmi. Dúfam, že už je Shania zdravá, narozdiel od Josha," povie celkom úprimne.

Toto mi do očí nahnalo toľko sĺz, že som ich nedokázala zastaviť, no aspoň som si ich poutierala. Nevedela som ako to vôbec bolo možné, Theo to predsa vedel. On im to nepovedal?!

V hrudi sa mi začne usádzať nepríjemný pocit, ktorý mi hovoril aby som toto nerobila. Nechcela som byť posol zlých správ, takto to nemalo byť. Snažím sa to však všemožne zamaskovať.

Pokúsim sa na ňu po usmiať, no nie som schopná odpovedať či už pravdivo alebo pokračovať v jeho klamstve, za ktoré som ho tak nenávidela. Napokon sa rozhodnem vojsť do Joshovej izby, kde ma už nenasleduje.

Sedí pri okne na vozíčku a hľadí na okolitú prírodu. Je úplne ticho aj cez to, že vie, že niekto práve vstúpil do svojej izby.

,,Ahoj," šepnem, aby som ho predsa len nejako nevystrašila, hoc to znie pomerne smiešne.

,,Ahoj, Tamaya," odpovie ihneď a až potom sa na mňa otočí.

Bola som vďačná za to, že aspoň on ma ihneď spoznal, i keď to bolo vďaka môjmu hlasu, ktorý sa nijako nezmenil. Moja zmena výzoru ho prekvapí, no neprikladá tomu takú veľkú váhu, aby sa ma na to opýtal.

,,Má sa Shania dobre? Tiež tu prišla?" položí mi otázky, na ktoré som sa posledné minúty pripravovala.

Nemohla som predsa chcieť, aby sa opýtal ako sa mám ja, keď mali so Shaniou haváriu na motorke, ktorú on zavinil, no nie? Bola som si vedomá, že za 3 roky o nej nedostali nijaké správy, ale nevedela som ako je možné, že im to ani starká alebo mama nepovedala ak sa pýtali.