Crazy |S.M.| ✔

44.

Nedokázala som sa udivene prestať pozerať na krásy Milána. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla vidieť niečo tak krásne.

Vlastne, prekvapuje ma v poslednom čase všetko. Akoby zrazu bolo krásne úplne všetko a nerada to priznávam, presne viem, ktorá osoba má na tom zásluhy.

Ak ste hádali Shawna, nemýlil ste sa. Posledné dni, ktoré som s ním strávila boli tie najkrajšie v mojom živote.

Bolo to pomerne zvláštne, no občas som v noci počítala hodiny do zobudenia sa, aby som mohla ísť za ním.

Niekedy sme sa bozkávali alebo len rozprávali, no občas mi len hral na gitare a obaja sme spievali naše obľúbené piesne.

Milujem každú sekundu strávenú s ním, to je tá krása, ktorá mi celé tie roky unikala. Toto znamená sa skutočne zamilovať.

Aj cez to všetko som mu o svojich pocitoch ešte nič nepovedala. Niežeby som sa za to hanbila, ide skôr o to, že sa bojím toho, že to uponáhlim a všetko tak pokazím.

,,Nad kým opäť rozmýšľaš?" usmeje sa na mňa Shawn.

Opriem sa o jeho plece a nenápadne vdychnem jeho vôňu. Niekedy by ma naozaj zaujímalo, akú voňavku používa.

,,Hmm, neviem či ho poznáš. Má také hnedé vlasy, nádherný úsmev a milujú ho takmer všetky dievčatá, ktoré ho poznajú." poviem mu s úškrnom.

Neviem, či sa aj on usmial alebo nie, no zrejme to pochopil, pretože má silno objal okolo ramien.

,,Hmmm, to ten, čo má oči len pre jedno krásne hnedovlasé dievča." opýta sa ma, akoby to bola len obyčajná otázka ako napríklad, dáš si pizzu? a nie to najkrajšie, čo mi kedy povedal.

V tejto chvíli som nemohla len nevinne sedieť v jeho objatí. Pozrela som naňho a konečne ho pobozkala.

Bolo zvláštne, že pri každom bozku som sa cítila, akoby to bol náš prvý. Síce som jeho pery už dobre poznala, vždy som sa cítila v tom nová. Vždy som cítila ten intenzívny roj motýľov v mojom vnútri.

Reagovala naňho každá jedna bunka môjho tela a bolo to také krásne a zvláštne zároveň. Milovala som ten pocit.

,,To bolo za čo?" opýta sa ma s hraným nechápavým výrazom.

,,Myslím, že presne vieš, za čo to bolo." odpoviem mu ihneď.

Usmeje sa na mňa a opäť ma pobozká, tentokrát však bozk trval dlhšie ako inokedy. Ani jeden z nás nechcel, aby niekedy skončil.

Bolo v ňom niečo viac. Bola v ňom neznáma túžba. Možno to bola zúfalá túžba po láska, alebo len túžba po úteku zo všetkého. Nezáležalo však na tom, hlavné bolo to, že som si viac a viac uvedomovala, že ho milujem.

Tak veľmi by som to chcela pred ním priznať a potom by to povedal aj on. Bolo by to to najkrajšie, no nie som si istá, či na to niekedy naberiem dostatok sily.

Keď sa odtiahol, z mojich oči začali tiesť slzy. Nevedela som, prečo, jednoducho som sa cítila tak slabá.

,,Prosím, neplač." zašepká a akoby som bola z porcelánu mi zotrie slzy stekajúce po bledých lícach.

Nechcela som byť opäť tak slabá, no niečo v tomto momente ma presvedčilo o tom, že nie všetko je tak ako ma byť.

Keby som tak dokázala povedať, že všetko je skutočne v poriadku, no nebolo, neustále tu visela otázka toho, čo bude potom.

Nedalo sa tomu viac vyhnúť, jednoducho som vedela, že toto príde, len som dúfala, že ešte nie teraz.

,,Čo ideme ešte dnes robiť?" opýta sa ma v snahe odpútať od myšlienok.

Máličko som sa naňho usmiala a najradšej by som povedala, že by som chcela len ležať v posteli a nič nerobiť, no nesmeli sme takto stráviť posledné dni v Európe.

,,Mohli by sme sa prejsť." navrhla som.

Nič viac mi žiaľ nenapadlo. Shawn na to len prikývol a vytratil sa z mojej izby.

*

Prechádzať sa s tým, že vás niekto drží okolo pása a vy sa oňho opriete, pričom na vás občas závistlivo pozerajú iné dievčatá je zvláštny pocit.

Už sa mi to síce raz stalo, no tentokrát to bolo omnoho krajšie. Síce mal na sebe Shawn okuliare a kapucňu, nevadilo mi to, hlavné bolo všetko to ostatné.

,,Myslíš si, že toto by sa mohlo brať ako naše prvé rande?" opýta sa ma Shawn so svojím širokým úsmevom.

,,Myslím, že to by šlo." odpoviem mu zamyslene.

Nezamýšľala som sa nad týmto. Bolo mi jedno, ako to bral. Bolo úplne jedno, či je to rande alebo nie, boli sme tu proste mi dvaja a to úplne stačilo.

Krajšie strávenie poobedia som si ani nevedela predstaviť. Nič dôležitejšie pre mňa v tejto chvíli rozhodne nebolo.

,,Mali by sme už ísť naspäť na izbu, zajtra ráno ideme naspäť do Toronta." povie Shawn, bez toho, aby si uvedomil, čo so mnou táto jednoduchá veta spraví.

Mala som veľkú chuť sa odtiahnuť od neho, no našťastie som tak neurobila. Nechcela som sa vrátiť naspäť do Toronta, keby som tu tak mohla zostať večne, no blížiaci sa termín návratu sa neúprosne blížil.

,,Fajn." zamumlem a spoločne sa vyberieme k hotelu.