Crazy |S.M.| ✔

31.

Shawn so mnou neprehovoril odvtedy, čo som sa rozplakala. Vyhýbal sa mi.

Nepovedal mi ani kam ideme, len mi naznačil, nech si sadnem do auta. A tak som sa dostala tu.

Až neskôr som prišla na to, že sme v Kodani. A teraz? Teraz som stála v koncertnej sále úplne sama.

Shawn odišiel a ja neviem kam. Nehľadala som ho, keď som vedela, že sa so mnou nemá chuť rozprávať. Možno mal dokonca právo byť na mňa nahnevaný, však som tu s ním už cez dva týždne a nevie o mne skoro nič. Tiež by som bola v takomto prípade na seba nahnevaná.

Prstami som jemne pohladila drsnú látku operadiel a pomalím krokom prešla až k pódiu.

Bol na ňom krásny krídlový klavír. Neodolala som a posadila sa na stoličku. Veľmi opatrne som bruškami prstov prešla po lesklom dreve, až potom som sa odvážila otvoriť ho.

Očarovane som pozerala na čisto bielu klaviatúru. Ruky som položila na klávesy a tie vydali tichý zvuk.

V tej chvíli som chápala, prečo Shania tak milovala klavír. Bol to nádherný pocit tam len sama sedieť a pozerať sa na otvorené krídlo.

Neodolala som pokušeniu a zopakovala jemný a tichý akord, no nestačilo mi to. Nedokázala som sa nabažiť toho zvuku, a tak som hrala aj cez to, že sa mi v mysli vynárali ďalšie a ďalšie spomienky.

Pokušeniu som napokon úplne podľahla. Začala som hrať známu melódiu. Jedinú, ktorú som vedela. Jedinú, ktorú som milovala, no doteraz neodvážila hrať.

Tóny sa odrážali od hrubých stien sály a spôsobovali mohutnú ozvenu. Zatvorila som oči a započúvala sa do tej lákavej melódie, vďaka ktorej som sa konečne cítila oslobodená od všetkých problémov tohto sveta.

Napĺňala moje uši a chcela som tancovať, no nemohla som nechať doznieť tie tóny.

Musela som však. Pieseň sa blížila ku koncu a ja som sa bála prestať. Bála som sa opäť čeliť realite.

No tóny dozneli. Krásne a čisté tóny v tichu ukončili svoje vystúpenie a potom sa už viac neozvali.

,,Nevedel som, že vieš hrať na klavíri." poznamená Shawn.

Zľahka otvorím oči a pozriem naňho. Sedel vedľa mňa na stoličke, ktorú si zrejme doniesol zo zákulisia.

,,Viem len túto jednu pieseň." odpovedala som potichu a započúvala sa, či ešte nebudem počuť tóny vychádzajúce z klavíra, no po nich už neboli ani stopy, len pokoj v mojom vnútri ostal.

,,Vieš, čo ti povedala Jennifer?" opýtam sa ho a otočím sa k nemu, aby som mu videla do očí.

Chvíľu rozmýšľal, pretože Jennifer toho povedala veľa, no potom zrejme pochopil na čo konkrétne narážam.

,,To, že ak mi budeš veriť na 100%, povieš mi všetko?" opýta sa s menším zaváhaním.

Len prikývnem. Možno toto bola vhodná chvíľa na to, aby vedel, kto mu bude nasledujúci mesiac robiť spoločnosť.

Vedela som, že bez tých známych tónov sa budem báť, možno aj to bol dôvod, prečo som začala čo najtichšie hrať melódiu piesne opäť.

,,Mala pravdu. Možno to budem neskôr ľutovať, no možno tiež nie. Verím ti, Shawn." povedala som a na chvíľu prestala hrať, aby som sa mu mohla pozrieť hlboko do tých hnedých oči.