Crazy |S.M.| ✔

16.

,,Si skutočne v poriadku?" vyruší ma Shawn z mojich myšlienok na Thea.

Kto by bol povedal, že sa z neho stane to čo z neho je, však? Bol to divný pocit ho vidieť po troch rokoch a už k nemu necítiť nič.

,,Hej." odpoviem mu a zahľadím sa von z okna lietadla.

Častokrát mi býva v lietadle zle, no dnes bol výnimkou. Bolo mi zle zo všetkého, čo sa mi za posledné dni stalo a to až natoľko, že žalúdku nevadilo v akej výške sa nachádzam.

Najviac som aj tak rozmýšľala nad Dominicom. Ako sa mohol takto zachovať? Viem, že so Shaniou nemali práve najlepší vzťah, no stále to nebol dôvod ju nenávidieť. Vtipné, že na toto myslím práve ja, keďže som ju neznášala tri roky po jej smrti, no to len z toho dôvodu, že som sa nestihla poriadne spamätať z jej smrti. 

,,Nevyzeráš tak." podotkne.

Naozaj som nemohla vyzerať dobre s červenými očami a navyše ma vyzdvihol u Josha a teda ma videl na pokraji zrútenia, čo nebolo až tak dávno.

,,Možno, no celebrita sa má starať o svoj vzhľad a hlavne úspech na koncerte, no nie?" podpichnem ho s úškrnom. Musela som nejako obrátiť túto debatu.

,,Samozrejme." prikývne s úsmevom, no trochu nedôverčivo si ma premeria.

Takže to nestačilo na odpútanie jeho pozornosti od mojich problémov. Musím ísť na to inak. Zrejme by len stačilo opýtať sa ho na dnešný deň.

,,Tak aké sú teda plány na dnes?" opýtam sa ho skôr ako stihne otvoriť ústa a začať s pre mňa nepríjemnou debatou.

,,Ideme do Portugalska, o pár hodín bude koncert a hneď po ňom ideme do Španielska, takže sa moc nezdržíme." odpovie s nadšením.

Tiež sa teším do Španielska, preto mi nevadí, že z Portugalska zjavne nič mať nebudem.

*

,,Zlatko, priviedol som ti spoločnosť, hoc nie na dlho," povie svojich ulíznym hlasom a zasmeje sa na vlastnom vtipe, hneď ako vstúpi do miestnosti.

Strach v mojom tele mi na chvíľu zabránil pozrieť sa k dverám, no keď som tak urobila, moje srdce vynechalo zopár úderov. Pozerala som do vystrašených očí mojej mladšej sestry. Vtedy strach vystriedalo zdesenie.

,,Srdiečko, pozri sa sem," vyzve ma, no na splnenie jeho úlohy som prislabá. Tá beznádej mi zaplavila celé telo a robila si so mnou čo chcela.

,,Pozeraj sem!" zvrieskne na mňa.

Len s námahou zdvihnem hlavu a pozerám sa ako jej priložil nôž k hrdlu. Nairine zreničky sa rozšírili ešte väčším strach a snažila sa brániť, no bola na to prislabá.

,,Nie, prosím ťa, nerob to." snažím sa ho obmäkčiť.

,,To nejde, neviem si pomôcť." uškrnie sa na mňa.

Moje oči zalialo nespočetne veľa sĺz, ktoré mi bránili dívať sa na nich. Hlavu som si bezvládne oprela o stenu za mnou a snažila sa postaviť, no nohy ma neposlúchali.

,,Prosím ťa, nechaj ju, urobím čokoľvek budeš chcieť." hlesnem s plačom a zotriem si slzy.

,,Už je príliš neskoro." zasmeje sa a nôž pritlačí na jej krk o čosi silnejšie.

Z miesta, kde sa nôž dotýkal jej jemnej pokožky vytečie pár menších pramienkov krvi. Možno len z reflexu zatvorím oči, no nepomáha to. V ušiach sa mi odráža jej zúfalý výkrik. Za toto všetko môžem len ja.

,,Nie, nie, prosím, nie," zavzlykám.

,,Nie," vydýchnem a s obrovským premáhaním otvorím oči a pozriem pred seba.

,,Tamaya," začujem niečí hlas ako na mňa volá.

S obrovským strachom otvorím oči a pozerám na stenu oproti mne. Z očí sa mi ešte stále valia slzy. Hlavu ponorím do dlaní s nádejou, že keď aspoň chvíľu uvidím len tmu, zabudnem na ten otrasný sen.

Nepomohlo to. Každá sekunda sa mi stále dookola prehrávala v hlave a nedokázala som s tým nič robiť. Len sedieť na posteli a utápať sa v pochmúrnych myšlienkach.

,,Bol to len sen, skús zhlboka dýchať," šepne Shawn.

V tej chvíli som zabudla na to, že tu je so mnou. Pokúsila som sa utíšiť svoj zrýchlený dych a poutierala som si slzy, hoc stále neúprosne tiekli z mojich očí.

,,Ľahni si, možno ti toto pomôže," povie mi a na chvíľu odbehne.

Vráti sa až s gitarou v ruke a prisadne si ku mne na posteľ. Bez slov ho poslúchnem a ľahnem si.

Zo začiatku len hrá akordy alebo nejaké náhodné noty, no potom k tomu všetkému pripojí aj svoj spev.

Slová, ktoré spieval som nevnímala až pokiaľ sa nedostal k refrénu. Nevedela som slovami opísať, čo presne som vtedy cítila. Možno to bola vďačnosť za to, že už som sa cítila pokojnejšie alebo len krehký pocit chvíľkového šťastia, kedy moju myseľ viac neohrozovali nepríjemné sny.

Let's write our story
And let's sing our songs
Let's hang our pictures on the wall
All these precious moments
That we carved in
Are only memories after all

(Poďme písať náš príbeh
A poďme spievať naše piesne
Poďme povešať naše obrazy na stenu
Všetky tieto vzácne momenty
Ktoré sme vytesali do kameňa
Sú len spomienky na to všetko)