Crazy |S.M.| ✔

4.

,,Tamaya, okamžite vstávaj!" zhúkne po mne už asi piatykrát Naira.

Nemotorne otvorím oči a nechápavo pozerám do jej nahnevanej tváre, ktorá nabrala ružovkastý odtieň.

,,Pre sväté očiská, prečo ma budíš?" opýtam sa rozospato a snažím sa nahodiť rovnako vražedný výraz ako ona, no moje svaly sú tak stuhnuté, že sa mi nedá ani poriadne zdvihnúť viečka.

Bola som šťastná, že sa mi aspoň podarilo zaspať, keďže predtým som si skoro vyzvracala žalúdok, o ktorom som si myslela, že zostal doma.

,,Máme sa pripútať, lebo pri stávame," povie nezaujato a prezerá si playlist na mobile.

Normálne sa posadím, kedže som bola pred chvíľou ako neadrtálec, ktorý si chce zničiť chrbticu a natiahnem si stuhnuté svaly. Čakala som, že nevoľnosť sa dostaví ihneď, no cítila som sa celkom v pohode, aspoň jedno plus.

,,Prídu po nás rodičia?" snažím sa s ňou nadviazať konverzáciu, aby som nemyslela na to, že pristávania neznášam ešte viac ako samotný let v lietadle.

Bolo otázkou času, kedy sa budem musieť opäť natiahnuť za pripravenou igelitovou taškou. Musela som sa dostatočne zamestnať, to by mohlo trochu pomôcť.

,,Vraj hej, ale musíme ich počkať na letisku dlhšie, lebo museli niekde ísť," oznámi mi len tak z povinnosti a svoje oči nespustí z mobilu, kde sa jej prehrávali Mendesove fotky.

Povzdychnem si a začnem sa sústrediť na pravidelné dýchanie a zamestnávanie svojej mysle až pokým nepristaneme.

༛༛ ༛ ༛༺༻༛ ༛ ༛༛

S rozklepanými nohami vybehnem z lietadla a ďakujem všetkým svätým, že už nie sme niekoľko kilometrov nad zemou. Potom sa radšej usadim na lavičke v hale, len aby som sa dostala ďalej od lietadla, zato čo sledujem Naoru, ako nesie oba naše kufre.

,,Ty nemáš moc rada lietanie, čo?" opýta sa ma Aaliyah, ktorá sa nejako zjaví za nami a následne si prisadne k nám.

Naira to ani nespozoruje, kedže plnú pozornosť stále venuje tomu malému diablovmu prístroju. Niekedy chápem rodičov, ktorý hovoria, že mladí na tom trávia príliš veľa času, pretože aj cez to, že nie som o veľmi staršia, keď som bola v jej veku, som čas som trávila vonku s kamarátmi.

,,To teda nie." vzdychnem si na odpoveď.

,,Na koho čakáte?" opýta sa znovu.

Potešilo ma, že aspoň ona má chuť sa so mnou rozprávať, keďže som potrebovala, aby som sa nesústredila na svoj dvíhajúci sa žalúdok.

,,Na rodičov, mali by tu čoskoro prísť," odpoviem jej.

V podstate ani neviem ako sa mám v jej prítomnosti správať, keďže ju poznám len veľmi krátko. Vždy som bola v komunikácií s cudzími dobrá, no posledné roky strávené v Montreale ma naučili byť radšej sama a tak som stratila aj časť svojej komunikatívnosti.

,,Po mňa by mal prísť brat, teda ak znovu nezaspal," poznamená s úškrnom a pozoruje Nairu pri práci menom: napoj sa na wifi na letisku a úplne ignoruj Tamayu. Našťastie som si už na to zvykla.

Prezerám si všetkých ľudí, ktorí práve prichádzajú a odchádzajú z veľkej haly, no rodičov pomedzi nimi nevidím. Bolo zvyčajné, že meškali, keďže mali určite veľa práce, akurát že čakať na letisku nebol môj vysnívaný spôsob trávenia času.

Poriadne zaostrím zrak a pozorujem jedného čiernovlasého chalana, ktorý sa obzerá do všetkých strán. Až vtedy si uvedomím, že ho poznám. Jeho potetované paže sa nedajú prehliadnuť a uprostred nich sú 4 nápisy, ktoré si dal vytetovať už po dosiahnutí dospelosti. Dominic, Shania, Tamaya, Naira.

Kufor nechám položený pri lavičke a čo najrýchlejšie sa rozbehnem k nemu, keďže si nás stále nevšimol, rozhodla som sa ho prekvapiť.

Celú moju pozornosť upresňujem naňho až natoľko, že nedávam pozor na cestu. Prudko narazím do niekoho hrude a následne spadnem na zem. To by som však nebola ja, keby som nepadla rovno na kostrč. Celým chrbtom mi prejde spŕška bolesti, ako keď sa vám do chrbta zabodne milión malých dýk.

Svoju tvár zvraštím do bolestnej grimasy. A z posledných síl sa pokúšam postaviť. Niečia ruka sa mi obmotá okolo drieku a pomôže mi na nohy.

,,Ďakujem," šepnem so sklonenou hlavou od hanby.

,,To je v poriadku," usmeje sa na mňa a zdvihne mi bradu, aby sa mohol uistiť, či som skutočne v poriadku.

,,Naozaj ma to mrzí, nedávala som pozor na cestu a potom do teba narazila a ...." chcem pokračovať, no neviem nájsť správne slová.

Zdalo sa mi, že tie hnedé oči odniekiaľ poznám, no nedokážem ich k nikomu priradiť. Možno som si ich len s niekym pomýlila.

,,To je v poriadku, hlavne, že si si moc neublížila," povie mi a ešte viac sa usmeje.

Pokúsim sa mu úsmev opätovať a zakývam mu na rozlúčku. Tento raz už pomalším tempom sa presúvam smerom k svojmu cieľu.

Akonáhle som blízko znovu sa rozbehnem a hodím sa mu do náruče. Prekvapene na mňa pozerá, no potom sa tiež pridá.

,,Adrien," hlesnem po chvíli a stále sa nedokážem spamätať z toho, že môj veľký brat prišiel.

Naposledy som ho videla pred polrokom na Vianoce a až v jeho objatí si uvedomujem, ako veľmi mi chýbal.

,,Tak veľmi si mi chýbal. Je tu aj Dominic?" opýtam sa ho akonáhle si spomeniem na jeho dvojča a pozriem sa zaňho v snahe zistiť, či tu tiež neprišiel.

,,Hmmm, nevidíš ma ani minútu a už chceš Dominica?" zasmeje sa na mne.

Vedela som, že sa za to neurazí, on bol totiž vždy ten najstarší súrodenec, ten rozumný, zatiaľ čo ja, Dominic a Shania sme boli prostredný súrodenci, ktorý nevedeli, čo zodpovednosť znamená.

,,Naira je kde?" Opýta sa a snaží sa ju očami  nájsť.

Určite sa už nevie dočkať, kedy sa znovu dostane domov, pretože neobľuboval letiskové haly plne ľudí.

,,Hmmm, nevidíš ma ani minútu a už chceš Nairu?" vrátim mu to posmešne.

,,Sedí na lavičke a ťuká do mobilu," odpoviem mu po chvíli a spolu sa vyberieme za Nairou.

Keď prídeme k nej, ani si nás nevšimne, len slintá nad fotkami, ktoré jej poslali kamarátky. Pretočím nad ňou oči a zoberiem si kufor.

Vedľa Aaliyah stojí ten chalan, do ktorého som nabúrala a usmieva sa na mňa, tentokrát ma na sebe aj tmavé okuliare. Načo mu však sú v letiskovej hale ostáva záhadou.

,,Naira poď," nervačí nad ňou Adrien, nad čím sa len pousmejem.

,,Tak my už pojdeme. Ahoj Aali, ale však my sa ešte uvidíme," usmejem sa na ňu.

Úsmev mi ihneď opätuje a následne ma objíme, čo som rozhodne nečakala. Za ňou stojí Ashley, ktorá na mňa neveriaco pozerá.

,,A ešte raz prepáč," zakývam zrejme jej bratovi a poberiem sa k autu spolu s Adrienom a Nairou.