Crazy |S.M.| ✔

6.

,,Dominic!" zvýsknem akonáhle spoza dverí vykukla hnedá strapatá hlava.

Hodila som sa mu okolo krku a dúfala, že ma tak skoro nepustí. Jeho objatie mi totiž chýbalo asi najviac zo všetkých. Vždy som ho obľubovala, čo bolo zrejme dôsledkom toho, že pokiaľ som nebola so sestrou, brával ma on všade, kde mohol.

Chvíle s ním ubiehali veľmi rýchlo a mohla som sa naňho obrátiť so všetkým. Teda, okrem chalanov, pretože ten dotyčný by skončil veľmi zle.

,,Tak veľmi si mi chýbala," šepne mi do vlasov.

Usmejem sa naňho a idem sa objať aj so zvyškom rodiny, aby nepovedali, že som tu prišla len kvôli Dominicovi.

༛༛ ༛ ༛༺༻༛ ༛ ༛༛

,,Naira, ty nie si v poriadku!" zvriesknem hádam aj  na celý dom, akonáhle príde so svojim skvelým nápadom ku mne.

,,Takže čo na to hovoríš?" opýta sa so širokým úsmevom a psími očami.

Tvári sa akoby nejakým zázrakom prepočula moju predošlú reakciu. Asi jej ju budem musieť povedať ešte raz a tentokrát zrozumiteľne.

,,Nikdy," zavrčím na ňu a pohotovo rozhodím rukami.

Dúfam, že sa mi to celé len zdá! Príde za mnou s niečím, čo vie, že s tým nebude súhlasiť a tvári sa ako neviniatko. Najlepšie je, že za mnou chodí, len keď to potrebuje.

,,Tama, prosím," nahodí najsladší úsmev aký len vie, hoc tiež vie, že na mňa neplatí, keďže ja nie som mama.

,,Ja na jeho koncert nejdem. To si rovno vyhoď z hlavy," poviem už trošku pokojnejšie, no stále nechápem prečo vôbec strácala čas pýtaním sa ma to.

,,Prosím," Povie znovu, akoby ma vôbec nepočúvala. Niekedy mám tušenie, že počuje len to, čo jej práve vyhovuje.

Začínala mi s tým už liezť na nervy, no nedala som to na sebe poznať, inak by to veľmi rýchlo využila. Bohužiaľ tú otravnosť zdedila zrejme po Adrienovi, takže sa tak ľahko určite nevzdá. Tak či tak, nikde nejdem a ona sama tiež nie.

,,Zober iného súrodenca," poviem jej ľahostajne a zvalím sa na jej posteľ.

Keby sme tak nemali izby spolu, lenže je nás tu teraz veľa, takže také šťastie nemám. Táto izba patrila mne a Shanii, ešte keď sme tu bývali. Teraz leží Naira na mojej a ja na Shaniinej, keďže tá je pohodlnejšia.

,,Shania ísť logicky nemôže..." chce pokračovať vo vymenovaní dôvodov, no začala s tým úplne najhorším.

Musela som sa párkrát zhlboka nadýchnuť a zahryznúť si do pery, aby som jej neodpovedala spŕškou šťavnatých nadávok.

,,Shaniu nechaj tak. Neprajem si, aby si ju predo mnou spomínala a už vôbec nie v takomto znení," prudko sa postavím až tak, že Naira ustúpi o pár krokov.

V jej očiach sa na chvíľu zjaví výrazný strach, keď sa k nej priblížim, ustúpi o ďalší krok dozadu. Až po pár sekundách sa spamätám a pri pohľade na ju sa radšej usadím na posteľ.

,,Prepáč," šepne so sklonenou hlavou a tichým hlasom.

Túžila som jej na to niečo nepekné odvrknúť, no radšej som zostala ticho a pozorovala jej tvár. Nechcela som na ňu takto vyletieť, viem že to určite nemyslela zle, lenže moje telo sa už len pri znení toho prestáva ovládať.

,,Radšej budem pokračovať, " lovie Naira a snaží sa zamaskovať to, že ju to naozaj trápi.

Kebyže jej dám najavo ako ma to skutočne zasiahlo, pravdepodobne by sme tu sedeli najbližšiu hodinu, čo by sa mi ospravedlňovala alebo aspoň dobiedzala, kým by som jej to neodpustila.

,,Tak spusť," poviem jej, aby som už viac na to nemyslela.

Pred dvama rokmi, keď sme tu boli, spala som celé leto pri Jemine, lebo spomienky mi nedovolili ani v pokoji spať. Nedokázala som to tu vydržať. Ja som bola dôvod, prečo sme sa odsťahovali do Montrealu. Bola som príliš slabá.

,,Dominic ho má plné zuby kvôli svojej priateľke a nepochybne žiarli, no a Adrienovi si zrejme niečo povedala v aute, takže o tom nechce ani počuť. Prosím, vieš aké je to pre mňa dôležité," pokračuje s nádejou, že by som s nou skutočne mohla ísť a pri jej zúfalstve som nad tým reálne začala uvažovať.

A zrejme za to môžem aj ja, pretože som možno potom ešte v aute vkreslila aké zle to s Nairou skutočne je a on už vtedy vyzeral zdesene. Pochybujem, že by sa vôbec chcel dostať do kilometrovej blízkosti k Naire a Mendesovi, keď by sa stretli. 

Možno by nebol až tak zlý nápad získať si u Nairy menší dlh a navyše prechádzka mi rozhodne neublíži.

,,Čo za to?" opýtam sa a nasadím svoj vyjednávací výraz.

Naira už nečaká ani sekundu a hodí sa mi okolo krku. Presne odhadla, čo táto reakcia znamenala, už som viac nemohla vycúvať.

,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem,..." opakuje stále dookola a pritom sa ma zrejme snaží uškrtiť.

,,Ak teraz zomriem, tak s tebou nejdem," oznámim jej istú skutočnosť, ktorú hneď pochopí a odtiahne sa.

V poslednej dobe som veľmi objatia nemusela, najmä keď neboli úplne úprimné, len vyvolané vďaka náhle u pocitu radosti.

,,Hlavne sa pekne obleč, až mi nerobíš hanbu pred mojim budúcim manželom," povie hravo a vytiahne si zo skrine šaty, ktoré jej ledva zakrývajú zadok.

Pochybovačne na ňu pozriem a predstavím si, čo by na to povedal zvyšok rodiny, keby ju videl. Fajn, nechcem to vedieť, pretože by to bolo na dlho.

,,Okamžite si daj na seba niečo normálne, inak s tebou nejdem nikde," poviem jej a vytiahnem si zo svojej skrine čierne džínsy, červené tričko a čiernu koženú bundu.

,,Ale mne sa to páči," protestuje hneď.

Určite si ich chcela dať len, aby zaujala jeho pozornosť, no nechcela som jej dat práve teraz prednášku, že by sa nemala meniť pred chalanom, pretože je dokonala presne taká aká je a tie šaty rozhodne neboli jej štýl obliekania.

Ihneď na ňu hodím svoj vražedný pohľad. Ukľudní sa a potom si tiež vitiahne džínsy a tričko, na ktorom je fotka Mendesa. Nemohla som sa diviť, že si na jeho koncert zobrala práve to tričko.

,,Tamaya, potrebujem od teba tvoju koženú bundu," povie mi akoby to bola pre ňu bežná vec.

Viem, že mi párkrát mizli veci zo skrine, vďaka nej, keď ich potrebovala do školy. Bolo u nej bežné získať vždy to čo chce, no tentokrát som sa rozhodla nenechať ju vyhrať.

,,Ja si ju beriem," odpoviem jej a snažím sa rozčesať si vlasy.

,,Beriem ako áno," povie a zoberie si ju z postele, kde som ju len pred chvíľou položila.

Znechutene na na ňu pozriem, no aj napriek tomu, ako nerada prehrávam sa rozhodnem neriešiť to. Vytratila sa zo mňa všetka snaha a navyše, je to len bunda, nie niečo, prečo by sa oplatilo s ňou hádať.

,,Čo už s tebou," zamumlem a oblečiem si na seba mikinu.

Nevyzerala som najlepšie, no to, že idem na Mendesov koncert nie je dôvod obliecť si niečo lepšie. Aj tak odtiaľ možno vypadnem o niečo skôr. Neviem síce, čo som sa pokúšala si na klamať, Naira nebude chcieť odísť skôr, takže nám to zrejme zaberie úplne celý večer.

,,Už ideme. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi sa teším," povie mi a vybehne z izby.

Z hlboka sa nádychnem a vydám sa za ňou. Už sa neviem dočkať, kedy sa budem môcť znovu vrátiť domov a ľahnúť si do mäkkej postele.