,,Si si istá, že toto je to miesto, kde si chcela ísť?" opýta sa pochybovačne Shawn, keď mu prikážem odbočiť do lesov.
Povzdychla som si a pokúšala sa ignorovať jeho poznámku. Poznala som to tu celkom dobre, hoc sme tu boli naposledy, keď som mala 14 rokov.
Boli sme tu na prázdninách pri otcovej sesternici, ktorá si tu postavila chatu. Presne tu ideme, keďže mi dovolila si ju požičať na jednu noc.
,,Tu doprava." oznámim mu, keď sa konečne dostaneme z lesa.
Po oboch stranách cesty sa rozprestierali lúky s množstvom kvetov. Občas sa tam objavili kravy, inak tu nebola ani známka života.
Zastavili sme pred veľkou chatou, kde nás už čakala Aria. Akonáhle som vystúpila z auta, hodila som sa jej okolo krku.
,,Ty si už ale vyrástla." prekvapene na mňa pozrie a silno ma stisne.
Nejako som sa nevedela odtiahnuť, keďže ma odmietla pustiť, no napokon ma so smiechom pustila.
Usmiala som sa na ňu a už chcela ísť čo najskôr dovnútra, aby som si pozrela, ako sa to tu celé zmenilo, no spomenula som si, že som na niečo alebo skôr niekoho zabudla.
,,Aria, toto je Shawn. Shawn, toto je Aria." predstavím ich.
,,Shawn Mendes asi nie si, čo? Moja dcéra je doňho zamilovaná, no nechce, aby to niekto vedel. Však jasne, že nie si Mendes, Tamaya ho nemá rada vďaka Naire." poznamená Aria a usmeje sa na mňa.
Cítila som, ako som sa začala mierne červenať, no to som už nevydržala a začala sa smiať. Shawn by sa možno aj pridal ku mne, no namiesto toho nahodil ublížený výraz.
Podišla som k nemu a stále so smiechom ho objala. Po chvíli sa zrejme odurazil a objal ma tiež.
,,No, asi som vás nepredstavila úplne. Aria Carson, toto je Shawn Mendes." zasmejem sa, keď si všimnem jej výraz.
Úsmev jej zamrzol a zrejme sa mi chcela ospravedlniť za to, čo o mne prezradila, no nepovedala napokon nič.
,,Prosím ťa, nikomu to nehovor, nechcem aby sa to dostalo až k našim alebo do médií." poprosím ju, zatiaľ čo ona len prikývla.
,,Tak, poďte dovnútra. Spálne sú tu štyri, takže si vyberte ktorú chcete, ja s priateľom a dcérou budeme, no však ty vieš kde. Pohodlnne sa vyspíte a potom môžte prísť za nami." žmurkne na mňa už viac menej uvoľnene.
Prikývnem a vezmem z auta vyberiem svoj kufor. Shawn mi ho chcel zobrať, no nedala som mu ho. Aj tak mi ho vždy berie on.
,,Zajtra ťa skoro budím." žmurknem naňho s úsmevom.
Vyberiem sa do spálne kde som predtým spala so Shaniou a Nairou, keď sme tu boli naposledy.
Pohodlnne som sa usadila a prstami prechádzala po Shaniinej tretine manželskej postele. Akonáhle som si ľahla, cítila som sa tak bezpečne ako už dávno nie.
*
Už som si stihla dať rýchlu sprchu, obliecť si šortky a tielko dokonca som stihla urobiť raňajky, zatiaľ čo Shawn ešte stále spal.
Bola som ho budiť, no nejako nejaví známky života, tak som ho ešte nechala spať. Teraz keď tak nad tým rozmýšľam to zrejme nebol až tak dobrý nápad.
,,Mendes, ak tu okamžite neprídeš oblečený a nachystaný, oblejem ťa studenou vodou!" zakričím naňho a vrhnem sa na sendvič.
Možno do piatich minút sa tu Shawn skutočne zjavil prezlečený so strapatými vlasmi a malými očkami.
Pozrel na mňa tak, akoby som ho týrala a sadol si ku mne. Síce sme nemali veľa času, museli sme sa obaja poriadne naraňajkovať.
Vyšli sme pred dom, kde nás už netrpezlivo čakali Ariine zvieratá. Musím poznamenať, že Shawnov výraz naozaj stál za odfotenie.
,,Kone? Prečo sú tu kone?" čudne na mňa zazrie a napokon zas pozrie na kone.
Zrejme mu až tak nevadilo, že ide o kone, len ho to prekvapilo. Teda, snažila som sa nájsť nejakú výhovorku na to, že som sa jednoducho len chcela previesť.
,,To je Luce a Jace. Aria ma poprosila, nech ich dovezieme tam kde dnes prespali. Vieš, oni vlastnia hotel dosť ďaleko v horách, takže buď rád, že tam nemusíš ísť peši." poviem mu s úškrnom a nasadnem na Jacea.
Síce ma o to Aria nepoprosila, skôr ja ju, Shawnovi som sa to nejako pokúsila zatajiť.
,,Luce je pokojnejšia, tak si zober ju a pokús sa neprizabiť, tvoje faninky by ma asi zabili." zasmejem sa, zatiaľ čo sa Shawn zamračene na mňa pozrie.
Vlastne po pár minútach mu to už bolo jedno. Myslím, že už nebol taký mrzutí. Cesta trvala asi hodinu a my sme to zvládli. Celý čas sme sa rozprávali o blbostiach a skutočne sa zabávali.
Keď sme kone doručili, rozhodla som sa, že sa tu môžme prejsť, kým nepríde Ariin priateľ a dcéra.
Kráčali sme cez les a každý rozmýšľal nad niečím, takže sme nemali potrebu sa rozprávať, až pokým som na niečo skoro nestúpila.
Rýchlo som sa zohla, aby som jemne odhrnula mach na vlhkej zemi a pozerala som na ukážkový hríb.
,,To je jedlé?" opýta sa Shawn zaujato a vytiahne hríb zo zeme.
Chvíľu si ho prezerá, akoby lovil v pamäti, alebo skôr v učebnici biológie.
,,Jasné, že je. Je to dubák, poď, možno ich tu bude viac." poviem mu.
Pozrel sa na mňa s úsmevom a nenápadne sa priblížil. Pomalým krokom sme prechádzali les a nič sme nenašli, no nejako nám to nevadilo.
,,Vieš o tom, že raz mi faninka chcela povedať ako veľmi ma miluje, no pomýlila si ma s jedným z mojej ochranky?" zasmial sa Shawn a ja spolu s ním.
Možno tieto platonické lásky nikdy nepochopím, no páčilo sa mi, keď bol Shawn šťastný, že ho toľko ľudí zbožňuje. Mal ešte jednu veľkú, obrovskú, rodinu naviac.
Na svojej ruke som zacítila teplo, ktoré nepochádzalo odo mňa. Bolo to príjemné a keď som sa pozrela dole, videla som naše spojené ruky.
Nechcela som sa odtiahnuť, vlastne ani neviem prečo. Chcela som, aby spojil obe naše ruky.
Chcela som byť pri ňom najdlhšie ako sa bude dať. Nad svojimi myšlienkami pokrútim hlavou a akonáhle si spomeniem na to, ako dopadol môj posledný vzťah, naše ruky rozdelím.
Znovu rovnakú chybu urobiť nemôžem, ešte nie som pripravená na tu známu bolesť.
Pocítila som prudký chlad. Zrazu som bola na všetko sama, po líci mi stiekla jedna malá slza, ktorú som si ihneď zotrela a vydala sa naspäť k hotelu.
Za sebou som počula rýchle kroky patriace Shawnovi, no neotáčala som sa.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Crazy |S.M.| ✔
ФанфикPo smrti najbližšej osoby sa Tamaya ocitá opäť v Toronte, kde to všetko začalo. Verí, že je dostatočne silná, no jej tvrdá maska sa začne postupne rozpadať a ukazuje skutočnú bolesť zakorenenú v jej vnútri. Každé miesto jej pripomína človeka, ktoréh...