Crazy |S.M.| ✔

23.

Už som skoro bola pri všetkých tých ľuďoch, keď som ho uvidela. Tak veľmi som dúfala, že je to celé len zlý sen, no nebol. Stál tam opäť v celej svojej kráse a uškŕňal sa na mňa.

Mala som chuť sa zvrtnúť na päte a niekde odísť, no už bolo neskoro, všimol si ma a mieril priamo ku mne.

Tak veľmi som chcela byť práve v tejto chvíli doma a nebáť sa toho, čo mi znovu prinesie tento deň. Nemala som tu ani jazdiť.

,,Ahoj, Tam." pozdraví ma s akýmsi ulisným úškľabkom.

Cítila som sa divne, nemala som chuť naňho nijako reagovať, no zároveň sa moje telo neodvážilo odísť.

Nemôže ma už konečne nechať na pokoji? Baví ho neustále mi ničiť môj už aj tak dosť zničený život?

,,To ma už ani nezdravíš, láska?" opýta sa znovu s ešte väčším úsmevom.

Bolo očividné, že moje rozpaky ho len viac zabávajú. Mala som pocit, akoby bol z ľadu. Bez kúsku citu.

,,Nemám na to dôvod." odvrknem mu a otočím sa na odchod.

Už ma prešla aj chuť hľadať Shawna. Jednoducho by som sa vybrala na hotel bez neho, len aby som bola čo najďalej od tohoto miesta.

,,Ja som ešte neskončil." prerušil môj odchod hlasom, z ktorého išiel des.

Taký ten hlas, ktorý používajú vrahovia, keď sa pýtajú svojej obete na posledné želanie. Dúfam, že toto nie je môj prípad.

,, Čo po mne ešte chceš, hmm? O čo ti ide? Nevieš pochopiť, že ťa už nikdy v živote nechcem vidieť. Táto časť môjho života je za mnou. Začala som nový život, do ktorého ty nepatríš a ani nikdy patriť nebudeš." povedala som zvýšeným hlasom a pozrela naňho.

Jeho chladnú tvár vystriedalo prekvapenie, možno aj málo zlosti, no nezáležalo mi na tom, chcela som, aby to vedel. Aby vedel, že on ma už nikdy nebude dokázať zlomiť, pretože som silnejšia ako si on myslí.

,,Fajn. Prejdime k tomu, čo som chcel s tebou prebrať." povie po chvíľke ticha.

,,Švihni si, neprišla som si kvôli tebe kaziť deň." odpoviem mu znechutene.

Už som túžila byť čo najďalej od neho. Vedela som  že on bez boja neodíde a bolo by zbytočné s ním bojovať, dnešok sa dá zabiť aj lepšie ako hádkou.

,,Čo si navykladala môjmu bratovi?" začne už pomerne nahnevaným hlasom.

Vedela som, že prišiel práve kvôli tomu. Nečakala som však, že by bol kvôli tomu tak málo naštvaný. Theo bol vždy veľmi výbušnej povahy.

,,Presne to, čo si ty neurobil. Povedala mu pravdu." odvrkla som a prekrížila si ruky  a hrudi.

Na jeho tvári sa zjavil náznak pobavenia, ktoré však behom pár sekúnd vystriedala opäť zlosť. Už som sa však nebála.

,,Aha, takže si mu  opísala, aký som bol na teba hnusný? Bože, Tamaya, ty si tak sebecká." odvrkne a venuje mi vražedný pohľad, po ktorom mi po tele naskákali zimomriavky.

,,O nás som mu nič nepovedala." protestovala som šeptom a cúvla o pár krokov.

Práve v tejto chvíli som sa už chystala vypariť, no on povedal vetu, ktorá ma ihneď zarazila. Všetko okolo mňa sa zastavilo a ja som mala pocit, že sa zrútim. Tak veľmi tá veta bolela. Len pár slov poskladaných do jednoduchého súvetia a predsa dokázala zmeniť všetko v čo som dúfala.

,,Prepáč, bola chyba, že som ťa opustil." šepol sklamaný sám zo seba a sklonil zrak.

Moje nohy sa podlomili a kebyže ma Shawn nezachytil, určite spadnem na zem. Zúfalstvo na ovládali, zatiaľ čo sa ku mne presunul aj Theo.