Br(ok)en // 5SOS (SK)

6.časť

Hailey’s POV

Prešli dva mesiace od vtedy ako Chloe diagnostikovali rakovinu. Nie, lepšie mi znie keď poviem, že sú  dva mesiace od vtedy, čo som s Ashtonom. Na Michaela už ani nemyslím, ani necítim motýliky, keď som pri ňom, ani sa nejdem roztrhnúť od žiarlivosti, keď ho Clarie pobozká. Keď porovnám motýle v bruchu pri Michaelovi a pri Ashovi, vlastne to ani nejde. Ash je proste... ja to ani neviem vysvetliť. Keď sa na mňa usmeje, keď ma objíma, bozkáva... Podlamujú sa mi kolená len pri pomyslení na to, že s ním chodím. Odvtedy, čo nás Mikey zoznámil s ostatnými chalanmi, veľmi často sa s nimi stretávame. No, zoznámil. Nový bol pre mňa len Ashton, ale pre Clarie aj Cal. Skrátka, vídame sa skoro každý deň. Chloein stav sa trošku zlepšil, možno sa vylieči. Ako mi mama radila, robím všetko tak, ako predtým. Nič sa doma nezmenilo, len v noci si sem tam s mamou poplačem. Teraz už menej, keď je šanca, že sa z toho dostane. Teraz ležím na posteli s Boomerom na bruchu a čakám, kedy mi zazvoní budík. Zobudila som sa skôr, ale nechcelo sa mi vstať skôr, ako musím. Tak, a je to tu. Už zazvonil.

„Šup dole, Boomie.“ zložila som môjho psa dole z postele a on odcupkal von  z izby. Dala som si sprchu, ale bola som až príliš lenivá na to, aby som si umyla vlasy, tak si dám čiapku. Je síce asi skoro 20°C, ale prečo nie. Prehodila som cez seba aj sveter, pre istotu. Nikdy som nebola otužilý človek. Spravila som všetko, čo som ráno zvykla robiť, a vyšla som von.  Prešla som okolo pár domov a stretla som sa s Clarie, ako každé ráno. Už som si na ňu zvykla, vlastne na všetko. 

„Čo nové?“ spýtala som sa, aj keď som s Clarie volala včera večer.

„Chalanom dosť stúpajú pozretia na YouTube.“ povedala Clarie a usmiala sa. Obe sme sa cítili dosť hrdo.

„Bolo by divné, keby nemali veľa subscriberov a videní. Veď sú dobrí, pekní...“ povedala som a usmievala som sa od ucha k uchu. Už sme chalanov aj presvedčili, aby si písali vlastné veci. Calum bol hneď za, ale ostatných sme museli presviedčať dlhšie.

„Hailey, vnímaš?“ Clarie ma šťuchla do rebra, čím ma vyrušila z rozmýšľania.

„Hm?“ zdvihla som obočie.

„Hovorím, že by som sa nečudovala, keby im zavolal Cowell, alebo niekto.“ povedala Clarie a ja som sa zasmiala.

„Čo sa smeješ? Keď sa nad tým zamyslíš, nie je to až tak nereálne.“ povedala Clarie. Mala pravdu.

„Ja si len neviem predstaviť Luka ako skáče pred kamerou, robí rozhovory a takéto veci.“ povedala som a teraz sa zasmiala Clarie.

„Pravda. Ale Ashton by to zvládol.“ povedala a ja som sa začala červenať. Nevedela som to ovládať, ale vždy, keď som naňho čo len pomyslela, bola som červenšia, ako paradajka. Pokývala som hlavou,  ako súhlas. Prišli sme do školy a sadli sme si na miesto. Už ma tu pomaly prestali brať ako to nové dievča. Aj učitelia, aj spolužiaci. Akurát Mary-Ann na mňa sem tam zazerá. Mám pocit, že sa s ňou Jack rozišiel, ale nie som si istá. Prvá hodina bol dejepis a keďže dejepisárke je všetko jedno, s Clarie sme sa rozprávali a počúvali hudbu so sluchátkami v ušiach. Keď zazvonilo, zdvihla som sa.

„Idem na wc-ko.“ povedala som stručne a Clarie len mykla plecami a ďalej kývala hlavou do rytmu AC/DC. Vyšla som na chodbu a vybrala som sa smerom k záchodom. Zrazu ma niekto chytil za ruku. Najprv som si myslela, že je to Clarie, alebo Michael, ale keď som mnou celou silou mykol, vedela som, že to nie je nikto s mojich kamarátov. Jack ma pritlačil k stene a bol odo mňa len pár centimetrov.

„Zlez zo mňa!“ zasyčala som naňho a celou silou som sa snažila vymaniť sa z jeho čudného zovretia.

„Ty to medzi nami necítiš? To napätie, chémiu...“ začal šepkať. Znechutene som sa naňho pozrela.