Br(ok)en // 5SOS (SK)

46.časť

Nič iné mi nezostávalo, ako obliecť si tie veci, čo mi doniesli. Viem, že by som sa mala tešiť, že aspoň viem, čo bolo moje obľúbené, len mi to nejako nesedí. Toto? Toto sa mi páči? Alebo skôr : páčilo? Nie. Nebudem sa tým zaoberať. Teraz pekne výjdem von, pôjdeme do hotela, či kam a tam sa možno dozviem viac. Teda, dúfam v to. Dúfam, že mi porozprávajú, no, všetko. A že mi dajú odpovede na moje otázky. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som z nemocničnej izby, do ktorej sa už nikdy nechcem vrátiť. Obaja sa na mňa usmiali. Usmiala som sa tiež.

,,No, tak môžme vyraziť." povedala Hailey a s tými slovami sa postavila. Michael ju nasledoval. Išli popredu k dverám a ja som šla za nimi, lebo som nepoznala cestu von. Pred nemocnicou stálo veľké čierne auto.

,,To je vaše?" prekvapene som sa spýtala. Nevyzerajú ako niekto, kto vie šoférovať, ale to som radšej nepovedala.

,,Ani nie. Je to Jamesove, nášho šoféra." vysvetlila mi Hailey.

,,Vy máte šoféra?" čím ďalej, tým viac som bola zaskočená.

,,My máme šoféra." opravila ma s úškrnom. Michael mi otvoril dvere. Trochu som sa začervenala a nastúpila som. Hailey si sadla vedľa mňa a Michael do predu k šoférovi - teda Jamesovi.

,,Tak?" oslovila ma Hailey. Nechápavo som sa pozrela.

,,Ak máš otázky, pýtaj sa." ejha, tá na to ide rýchlo.

,,Teraz sme v Manchestri, že?" usitila som sa. Prikývla.

,,Kam ideme?"

,,Do Birminghamu, do nášho hotela." odpovedala mi.

,,Ako je to ďaleko?" spýtala som sa, lebo som nemala ani poňatia.

,,Také dve hodiny cesty." odvetila.

,,Ja..eh, prepáč, ak sa ťa dotknem, ale nechceš sa pýtať aj niečo o sebe, alebo tak?" spýtala sa neisto.

,,Samozrejme, že chcem, ale nepríjde mi veľmi vhodné preberať môj život na zadných sedadlách v aute. Plus, chcela by som sa rozprávať s vami oboma." vysvetlila som jej. Z nejakého dôvodu sa na jej perách roztiahol žiarivý úsmev. Zvyšok cesty sme boli ticho.

Keď sme dorazili, na moje prekvapenie sme nezastali normálne pred hotelom, ale vošli sme zadným vchodom pre personál. Ďalšia moja otázka na zozname. Zamierili sme do výťahu a Hailey stlačila gombík s číslom, ktorý by mal byť podľa nápisu vedľa neho, nefunkčný. Fajn, ďalšia otázka. Išli sme po chodbe a zabočili do jednej z izieb. Otvorili sme dvere a prvé čo som uvidela, bola izba plná diek, gaučov, kresiel a na nich vyvalení dvaja chalani, ktorí mi boli chrbtom. Prvý sa otočil kučeravý.

,,Aha kto sa nám vrátil! Vitaj doma! Alebo teda v hoteli." povedal, priskackal ku mne a objal ma. Opätovala som mu ho, lebo neviem, aký som k nemu mala vzťah a či už vie, že si ho nepamätám. Pustil ma a potom sa presunul k Hailey. Chytil ju za pás a vtlačil jej na pery bozk. Aha, takže to bude jej priateľ. Začula som smiech. Otočila som sa smerom zkade prichádzal. Vychádzal z úst tmavovlasého chalana.

,,Keby si sa videla." zasmial sa na mne. Nervózne som sa naňho usmiala.

,,Ashton zlez z nej." vyzval ho Michael a ten kučeravý sa odlepil od Hailey a vrátil sa na gauč. Všetci sme si posadali.

,,Takže," začala Hailey.

,,Toto je Ashton, môj priateľ a tamto je Calum." povedala a ukázala najprv na kučeravého a potom na toho s tmavými vlasmi, tiež celkom kučeravého. Prikývla som.

,,Počkaj, počkaj, nepamätáš si nás?" spýtal sa tmav... teda Calum. Smutne som pokrútila hlavou. Zatvaril sa dosť šokovane.

,,Môžem ich poslať preč, alebo sa môžme ísť rozprávať niekde inde, keď sa tu necítiš dobre." ponúkol mi Michael.