Michael ma odviedol do kúpeľne a čistil mi ranu na hlave. Neustále sa ma vypytoval, čo sa mi stalo.
,,Dobre, láska, je to." povedal a vydýchol. Letmo som sa naňho usmiala a spolu sme vyšli z kúpeľne a vrátili sa do spoločnej izby. Tam na gauči sedela Hailey. Ostatní už asi išli spať, alebo čo.
,,Clarie, čo sa stalo?" spýtala sa Hailey. Stále dookola tá istá otázka. Sadla som si na gauč. Michael ma nasledoval a potom ma objímul a pritiahol si ma viac k sebe.
,,Nič." povedala som.
,,Samozrejme, že sa pýtam." odvetila Hailey ironicky.
,,Povedala si mu to?" spýtala sa. Prikývla som. Hailey sa zatvárila, akoby si jej niečo došlo. Akoby dostala nejaký nápad.
,,Asi to nevzal najlepšie." poznamenala a hlavou ukázala na moju ranu.
,,Ale to nebol Luke." zaklamala som. Alebo vlastne ani nie. Udrel ma, ale ja som potom spadla a udrela si hlavu o zárubňu.
,,Tak čo potom?" zamračila sa.
,,Ehmm..keď som mu to povedala, no, začal dosť vyvádzať a potom odišiel..a no..ehm.. mne prišlo nejak zle a stratila som rovnováhu a buchla som sa o dvere." koktala som samé klamstvá. Okrem tej poslednej časti, lebo to je pravda.
,,Takže Luke ti neublížil?" usiťoval sa spoza mňa Mikey. Pokrútila som hlavou.
,,Nie, on s tým nič nemá." klamem. Klamem, klamem, klamem. Klamem Hailey, moju najlepšiu kamarátku, klamem Michaela, chalana ktorého ľúbim, klamem seba...Pretože Luke to zobral horšie ako som čakala. Klamem sama seba, pretože nechcem uveriť, že by ma nenávidel. Že by ma nenávidel natoľko, až ma udrel.
,,Si nejaká bledá. Nehceš vodu, alebo niečo?" spýtala sa ma Hailey.
,,Nie. Je mi fajn." povedala som, ale zakríkla som to. Hneď ako som dopovedala, v žalúdku sa mi niečo akoby zvrtlo a bruchom mi prešla bolesť. Okamžite ma vystrelo na nohy a ja som odbehla do kúpeľne. Hodnú chvíľu ma napínalo. Keď to konečne prestalo, hrozne sa mi točila hlava. Opláchla som si tvár a umyla zuby, lebo som mala v ústach takú nechutnú chuť. Otvorila som si dvere a chcela som normálne vyjsť, ale nejak sa mi zatočila hlava a ja som klesla na zem. Michael hneď vyskočil a pribehol ku mne.
,,Si v poriadku?" spýtala sa Hailey kráčajúc ku mne s ustráchaným pohľadom. Prikývla som, aj keď som sa necítila zrovna v poriadku. Michael ma chytil a pomohol mi vstať.
,,Mali by sme ísť do nemocnice." povedala Hailey. Keď ma Michael zdivhol, zovrel ma do objatia a držal ma blízko pri sebe. Upokojujúco ma hladil po chrbte. Teraz som už v bruchu necítila bolesť, ale motýlikov, ktoré cítim vždy, keď je Mikey nablízku. Teraz mi nebolo zle. Tie sekundy, kedy som cítila teplo sálajúce z jeho tela. Teraz, keď sme pri sebe boli tak blízko. Ale potom som si uvedomila, čo povedala Hailey. Nemocnice?
,,Hailey má pravdu." povedal Michael, ktroý ma stále držal okolo pásu. Odtiahla som sa a hneď som to oľutovala. Do brucha sa mi vrátila bolesť, hlava sa mi zase začala točiť a zrak mi začal zlyhávať.
,,Nie. Nič mi nie je." povedala som. Chytila som sa za spánky a snažila som sa nejak si tú bolesť vymasírovať. Nešlo mi to. Pred očami sa mi začalo zahmlievať a ja som sa zrútila. Nie, nie, nemôžem omdlieť.
,,Clarie?" počula som niečí hlas.
,,Panebože, volaj niekomu! Sanitku alebo niečo, rýchlo!" krik.
,,Pohni sa!" ďalší krik. Toto bol Michael, som si istá.
,,Nerev a ukľudni sa! Takto jej nepomôžeš!" to bola Hailey. Zrazu sa mi videnie uplne zhoršilo a ja som už len cítila, že upadám do tmy. A je to tu..
YOU ARE READING
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfiction,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...