O dva týždne
Dnes som sa zobudila s pocitom, že je najvyšší čas, vrátiť sa k chalanom a Clarie. S mamou sme sa o tom bavili už predtým, rozumie tomu a nie je proti. Tento krát odchádzam s vedmomím, že to nikomu neublíži. Posledný krát som sa išla pozrieť na Chloein hrob a šla som. Oco ma odviezol na letisko. Let bol ako inak unavujúci, no tešila som sa, že sa vraciam. Tešila som sa na Ashtona, na Caluma, na Calrie, Michaela aj Luka. Na všetkých. Vyrátala som to tak, aby som sa vracala do toho istého hotela, z akého som odchádzala. Písala som Jamesovi, vravel, že všetci máme tie isté izby, aké sme mali, tak som sa rozhodla spraviť Ashtonovi prekvapenie. Som zvedavá ako zareaguje. Ani som sa nenazdala a už som bola v taxíku smerom do hotela.
Ashton's POV
,,Povedala, že príde o týždeň!" rozčuľoval sa Calum.
,,Ja viem, " odvetil som ľahostajne. Prestal som veriť, že sa vôbec vráti. Kým bola preč, boli sme vo viacerých mestách, a teraz sme späť v Birminghame, kde sme boli, keď odišla.
,,Tebe dvíha, keď jej voláš?" spýtal sa nervózne.
,,Nevolal som jej," pokrčil som plecami. Calum sa nervózne prechádzal po miestnosti.
,,Ako to, že si jej nevolal? Ash, možno preto sa nevrátila! Myslela si, že už ju tu nechceš, alebo niečo!" vyčítal mi.
,,Prvý týždeň som jej volal, ale nedvíhala, tak som to vzdal. Vráti sa," povedal som, ale veľmi som tomu neveril.
,,Teraz, láskavo, by si mohol vypadnúť z mojej izby," navrhol som mu. Zabil ma pohľadom a šiel preč. Vytiahol som si mobil a začal sa na ňom hrať. Prešiel som ku kontaktom a rozmýšľal či jej predsa len nemám zavolať. Začal som len tak bezcieľne scrollovať až kým mi do očí neudrelo jedniné meno : Lia.
Po dvadsiatich minútach bola v mojej izbe. Stála predomnou a ja som nevedel, čo som to vlastne urobil. Nič som jej nestihol povedať, už bola na mojich perách. A to najhoršie bolo, že sa mi to páčilo. Páčilo sa mi to a ešte som aj spolupracoval. Navzájom sme sa vyzliekli a ja som sa cítil ako v siedmom nebi, no zároveň som vedel, že za toto asi pôjdem do pekla. Prinajlepšom ma do toho pekla pošle Hailey.
Hailey's POV
Šla som po chodbe a za sebou som ťahala svoj kufor. Bola som pár krokov od izby. Už už som chcela otvoriť, no začula som zvláštne zvuky. Vzdychy. Povedomé vzdychy. Ashove vzdychy. Srdce mi začalo biť niekoľko násobne rýchlejšie, ako obyčajne. Nie, to sa mi len zdá. Nebudem paranoidná. Otvorila som dvere a zistila som, že som sa nemýlila. Na posteli bol Ashton z nejakou dlhovlasou blondínou. To mi stačilo. Dvere som zabuchla, kufor nechala pred dverami a bežala preč. Neviem kam, ale preč. No ďaleko nedobehnem, pretože som za sebou začula kroky. Ash ma schmatol za ruku a otočil ma k sebe. Mal na sebe natiahnuté len rifle.
,,Hailey, nechaj ma ti to vysvetliť," začal.
,,Čo mi chceš vysvetliť? Myslím, že rozumiem všetkému," odbila som ho a chcela som sa mu vytrhnúť, ale chytil ma aj druhou rukou. Prešla okolo nás tá blondska. Štetka. Pobozkala Asha na líce. On trhol hlavou smerom od nej.
,,Bolo to úžasné. Musíme si to dakedy zopakovať," zašepkala tak, aby som to počula aj ja. Potom odkráčala a pri tom poriadne vrtela riťou. To bola posledná kvapka. Chcela som sa Ashovi vytrhnúť, ale nemala som dosť síl. Vtedy mi niečo došlo.
,,Nechaj ma hádať, hento bola Lia?" skúsila som. Ashton povolil zovretie a prikývol.
,,Ako dlho to s ňou už tiahneš?" spýtala som sa a ani neviem, či chcem počuť odpoveď.
![](https://img.wattpad.com/cover/16351998-288-k514551.jpg)
YOU ARE READING
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfiction,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...