Pomaly som prikývol, ale hneď som to oľutoval. Čo sa to so mnou deje? Ashtonovi spadla sánka a chvíľu na mňa bez slov pozeral. Teraz ma bude nenávidieť. Alebo mi prinajlepšom jednu vlepí. Ashton si prehrabol vlasy a zdvihol sa z kresla. Naprázdno som prehltol. Ráznym krokom vyšiel z dverí a riadne buchol dverami. Doriti! Prečo som mu to vlastne vešal na nos? Nikomu som to nemal povedať! Ach, bože! Mal som držať hubu a nie sa tu nad ňou rozplývať. A čo som vlastne čakal? Vieš čo, ty sa k nej hodíš lepšie. Aj tak som sa k nej celý čas správal ako hajzel, je len tvoja. To asi ťažko. Ale bolo by to objektívne. Nezaslúži si ju. Ja by som ju nikdy nepodviedol. Nikdy by som jej nedal dôvod plakať... Dvere sa zrazu otvorili a dnu priskackala Evie. Žiarivo sa usmievala, ale keď ma uvidela, jej krásny úsmev jej zmizol z tváre.
,,Deje sa niečo?" spýtala sa. Sadla si vedľa mňa. Už neurobím tú istú chybu. Nikto iný sa to nesmie dozvedieť.
,,Nič." pokrútil som hlavou a pokúsil som sa usmiať.
,,To vieš komu hovor." neveriacky sa na mňa pozrela. Pousmial som sa. Pozná ma až príliš dobre. Síce ju nepoznáme dlho, len nejaké tri týždne, ale keď si s niekym nonstop takto dlho, zblížiš sa.
,,Pohádal som sa s Ashom." zaklamal som. Vlastne je to len polovičné klamstvo.
,,Prečo?" zaujímala sa. Pokrčil som plecami. Tak ďaleko som vo vymýšľaní nezašiel.
,,Kašli na to. On je len nervózny kvôli Hailey. Jeho to prejde." mávla rukou a usmiala sa.
,,Kvôli Hailey?" ona sa s ním rozpávala?
,,Jasné. Veď nevidíš, ako ho štve, že trávi toľko času s Michaelom?" vysvetlila.
,,Aha." zamrmlal som. O tom už viem svoje.
,,Porozprávaj sa s ním. To vždy po hádke pomôže." povedala a povzbudivo ma šťuchla do ramena. Pousmial som sa na ňu.
,,Nemyslím si, že to zaberie aj v tomto prípade." pokrútil som hlavou. Evie sa postavila predo mňa chytila ma za ruku a začala ma ťahať a tak ma donútiť, aby som sa postavil. Nebola na to dosť silná, ale bolo to od nej milé tak som sa postavil a usmial som sa na ňu.
,,Bež." povedala a ukázala smerom k dverám. Prikývol som a vyšiel som zo spoločnej izby. Prečo neurobiť kamarátke radosť, ale s Ashtonom sa rozprávať teda nejdem. Pomalým krokom som smeroval k mojej a Lukovej izbe. S pohľadom na mojich nohách som kráčal a rozmýšľal nad tým, akú blbosť som dnes urobil. Zdvihol som pohľad a okamžite som zastal. Pár krokov predo mnou stál Ashton. Hodnú chvíľu sme boli ticho.
,,Cal, ja..." začal.
,,Nie. Nič nehovor. Prepáč. Nemal som ťa s tým zaťažovať. Nemal som ti to vôbec hovoriť. Mal som si to nechať pre seba. Prepáč. Pokazil som to." habkal som nervózne.
,,Nič si nepokazil. Ja som naopak rád, že si mi to povedal. Viem na čom som, viem, že ti môžem veriť, pretože si mi to povedal. A tiež viem, že si na teba musím dávať pozor." povedal a usmial sa. Tiež som sa usmial. Keď sa na tom smeje, neberie ma ako hrozbu. Objal ma.
,,Vidíš, Calum, vravela som ti to!" zvolala Evie. Pustili sme sa a ja som sa za ňou otočil. Vykúkala z dverí spoločnej izby a doširoka sa usmievala. Tiež som sa na ňu usmial. Žmurkla na mňa a zišla naspäť. Otočil som sa naspäť k Ashtonovi, ktorý vyzeral trošku zmätene.
,,Ty si jej to povedal?" spýtal sa.
,,Nie! Preboha." zvolal som.
,,Ani Hailey to nehovor." povedal. Prečo by som jej to sakra hovoril?
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Фанфик,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
