Br(ok)en // 5SOS (SK)

40.časť

Michael ma pustil a pozeral sa mi do očí. V tých jeho som videla slzy.

,,Nič si nepamätá?" zašepkal a o krok odo mňa odstúpil. Nevládala som sa mu pozerať do tých jeho zronených očí a tak som odvrátila zrak na zem. Pokrútila som hlavou. Nasledoval Michaelov tichý ston.

,,Ale veď nás spoznala...." nechápal. Zdvihla som pohľad a nevedela som, ako mu to celé vysvetliť. Tak hrozne to bolelo.

,,Zahrala to, aby nám neublížila." povedala som.

,,Aby nám neublížila!" zvolal nahnevane a preskočil mu hlas.

,,Michael tak hrozne ma to mrzí..." začala som a každé jedno slovo som myslela vážne. Nechcela som ho utešovať, len som chcela, aby vedel, že nie je sám. Že trpím s ním. Bez slov ma zovrel do objatia. Položil si bradu na moju hlavu, keďže bol odo mňa o dosť vyšší.

,,Ja viem. Aj mňa." šepkal a ja som mu v hlase počula, že potláča plač.

,,Musím sa s ňou porozprávať. Presvedčiť sa na vlastné oči." povedal po chvíli a odtiahli sme sa od seba. Ja som len prikývla. Michael vošiel do dverí. Zacítila som, ako mi vo vrecku vibruje mobil. Luke.

,,Ahoj." ozvala som sa skleslo.

,,No, tak ako? Ešte sa neprebrala?" spýtal sa zvedavo.

,,Prebrala." toto bude ďalší oriešok. Ako mu povedať, že sestra, o ktorej vie asi dva týždne, si ho nebude pamätať?

,,Super! Ako sa má? Kedy môžem prísť pozireť?" pýtal sa nadšene.

,,Nič nie je super, Luke. Prísť môžeš, ale nebude to mať zmysel..." povedala som potichu.

,,Č-čože? Len mi nehovor, že predsa len.." začal a ani nevládal dokončiť.

,,Hej. Nepamätá si mňa ani Mikeyho. Takže asi nikoho z nás. Vrátane celej partie." vysvetlila som mu a do hlasu sa mi zase začali vkrádať slzy.

,,To nemôže byť pravda..." šepkal tak, že som ho sotva počula.

,,Čo sa tam teraz deje?" spýtal sa.

,,Michael za ňou akurát išiel. Chce sa presvedčiť. Chápem ho." povedala som.

,,Musí byť zničený." skonštatoval Luke.

,,Aj je. Ale nedáva to až tak najavo. Neplače, ani nič. Ale náladu má na hovno." aj ja ju mám na hovno. Hocikto by teraz mohol za mnou prísť, ja by som ho poslala kade ľahšie, pretože nemám náladu na nič.

,,Michael neplače. A keď plače, tak v najmenej očakávaných chvíľach." vysvetlil mi.

,,Mhm."

,,Hailey, mrzí ma to."

,,To by aj malo, je to tvoja sestra." odbila som ho. Za normálnych okolností by som to neurobila, ale strata najlepšej kamarátky robí svoje.

,,Prepáč Hailey. No, máme to ťažké. Mám to povedať ostatným, alebo?"

,,Myslím, že im to skôr bude chcieť oznámiť Mikey. Nič im nehovor, zatiaľ." odvetila som.

,,Dobre."

,,Prepáč, že som bola hnusná."

,,Máš na to právo." povedal milo a ja som potom zložila. Luke je najlepší kamarát k pohľadaniu. Vždy vie, čo povedať. Skoro vždy.

Clarie's POV

Och takto ma ešte hlava snáď ani nebolela. Vlastne, neviem, či ma tak už bolela, lebo si doprdele na nič nepamätám. Je to taký čudný pocit. V hlave sa mi dookola premieta len jedna scéna, ktorú si neviem vysvetliť, pretože neviem, či je to spomienka, alebo sen, alebo čo. Dvere na mojej izbe sa otvorili a vstúpil dovnútra chlapec s na tmavofialovo nafarbenými vlasmi. Teda, Michael, moja údajná láska.