,,To máme rozhodnúť my?" vyštekol Michael. Doprdele. Buď bude Clarie pol roka trčať v Anglicku, alebo sa nespamätá. Skvelé. Fakt skvelé.
,,Myslím, že hlavné slovo má slečna Clarie." odvetil mu doktor.
,,Máte čas na premyslenie, do zajtra. Vtedy ju prepúšťame. Je to len na vás. A na nej samozrejme. Mali by ste sa s ňou o tom pozhovárať." povedal a už bol na odchode.
,,Ona o tom ešte nevie?" zavolala som za ním.
,,Nie." dostala som odpoveď. Pozrela som sa na Michaela, ktorý vyzeral, akoby šiel vybuchnúť.
,,Ani jedna možnosť sa mi nepáči." zafňukal.
,,Ani mne." priznala som.
,,Mali by sme zavolať jej ocovi." neverila som, čo hovorím.
,,Čože? Veď s ním nehovorila, odvtedy, čo sme odišli!" zvolal nahnevane.
,,Má právo vedieť, čo sa s ňou deje. Plus, som si istá, že po tom incidente s Lukom mu Liz určite volala." povedala som. Michael nakoniec prikývol.
,,Uvidíme, čo povie on. A potom sa s ňou porozprávame a uvidíme, dobre?" oznámila som mu a usmiala sa naňho. Úsmev mi opätoval a prikývol. Vytiahla som si z vrecka mobil a dúfala, že ho mám v kontaktoch. Našťastie som ho našla. Nemám ani poňatia, koľko je v Sydney hodín, pretože nemám poňatia ani koľko hodín je tu. Zdvihol okamžite.
,,Hailey? Si to ty?" ozval sa prekvapene.
,,Dobrý, pán Barnes. Hej, to som ja." odpovedala som mu.
,,Myslel som si, že sa mi čoskoro ozvete...ale myslel som skôr, že to bude Clarie."
,,Prečo ste.." chcela som sa spýtať, ale prerušil ma.
,,Volala mi Lukova mama. Povedala mi čo sa tam stalo. Dosť zle to znáša, ale už bolo na čase. Luke je na tom ako?" spýtal sa.
,,Je v poriadku. Zobral to trochu zle, ale teraz je už v pohode. Vy viete kde..hm..kde sme?" spýtala som sa neisto.
,,Nie som hlúpy. Išli ste s tými chalnmi na turné, či čo to. Liz mi povedala."
,,Aha. Ale nevolám vám preto..." začala som opatrne. Absolútne netuším, ako mu to mám povedať.
,,Tak prečo?" zaujímal sa.
,,No..eh. Po tom ako sa to celé zbehlo..no viete, s Lukom a tak.. Clarie nejak spadla.. Rozbila si hlavu, čo by nebol taký problém. Ide o to, že mala otras mozgu..."
,,Bože môj! Je v poriadku? Ale veď to bolo pred týždňom! Prečo si mi nezavolala skôr?" chŕlil zo seba.
,,Ja... prepáčte..mrzí ma to..Nevedela som, či vám mám zavolať, lebo Clarie by s tým nesúhlasila...ale teraz je najvyšší čas." koktala som.
,,Dobre, to je v poriadku. Netráp sa. Radšej mi povedz, ako je na tom teraz." upokojoval ma.
,,Dnes sa prebrala z bezvedomia." prerušil ma.
,,To je skvelé! Ako je na.." teraz ja jeho.
,,Ibaže." umlčala som ho.
,,Ibaže sa prebrala so stratou pamäte." povedala som opatrne. Na druhej strane bolo chvíľu ticho.
,,Dobrý bože. Ako ďaleko to siaha?" spýtal sa po odmlke.
,,Netuším. Ale predpokladám, že minimálne rok, dva. Nepamätá si ani mňa, ani Michaela." povedala som skleslo.
,,Michael musí byť na dne." skonštatoval so smútkom v hlase.
,,No, tak ďakujem, že si mi zavolala." začal.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Фанфик,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
