Br(ok)en // 5SOS (SK)

48.časť

S Michaelom sme vošli do izby. Tak, a teraz mala prísť tá trápna časť.

,,Ja..asi sa pôjdem osprchovať. Zmyť zo seba ten nemocnicový smrad," povedala som. Michael prikývol. 

,,Uterák aj....no, všetky veci máš v kúpeľni," povedal a hlavou kývol smerom k dverám do kúpeľne. Vošla som a zahľadela som sa do zrkadla. Pozerala sa na mňa štíhla, celkom vysoká baba s neprirodzene červenými vlasmi. Teda ja. Rukou som si do tých vlasov zašla a začala si ich prezerať. Neviem, aké vlasy mám prirodzené, pomyslela som si. Dala som si sprchu a natiahla na seba legíny a čierne vyťahané tričko - teda pyžamo. Vyšla som z kúpeľne a naskytol sa mi pohľad na spiaceho Michaela rozvaleného na posteli. Pousmiala som sa. Ležal však tak, že zaberal skoro celú posteľ a pre mňa tam veľa miesta nezostalo. Mám dve možnosti - buď ho nejako prevalím, alebo ho zobudím. Zobudím ho, ale nejak mierumilovne. Podišla som bližšie a prešla som mu prstami po líčku. Trochu sa pomrvil a pousmial. Skúsila som to znovu. Otvoril oči a keď si uvedomil, čo sa práve dialo, vystrel sa. Okamžite sa začal červenať. Zasmiala som sa na ňom.

,,Prepáč, zaspal som. Môžem si ísť ľahnúť k niekomu inému keď chceš," mrmlal.

,,Neblázni. Ja len, že si zaberal celú posteľ a nechcela som ťa prevaľovať," vysvetlila som mu a on sa usmial.

,,Dobre teda," odvetil, postavil sa, zobral si z kufra nejaké veci a zmizol v kúpeľni. Zvuk tečúcej vody, ktorý sa o chvíľu ozval, ma uspával. Viečka mi začali oťažievať, až som úplne zaspala.

Otvorila som oči. Ešte bola tma, takže mohli byť nejak dve, tri hodiny nad ránom. To by nebol problém. Problém bol to, že som bola pritúlená k Michaelovi. Niežeby to bolo nepríjemné, ale nebolo to vhodné. Ruky som z jeho hrude stiahla a vymanila som sa z jeho objatia. Odkotúľala som sa na druhú stranu postele a to všetko som robila bez toho, aby som ho zobudila. Znovu som zaspala.

Hailey's POV

Keď som sa zobudila, Ashton ešte spal. Nechcela som ho budiť, tak som sa rýchlo umyla, obliekla do teplákov a trička a šla som do spoločnej izby. Nečakám, že tam niekto bude, aspoň v kľude môže pozerať telku, alebo čo. Vošla som a uvidela som Luka schúleného na jednom z gaučov. Sadla som si oproti na kreslo. Luke ma začul a pozrel na mňa. Oči mal červené a pod nimi mal kruhy.

,,Čo ti je?" zasmiala som sa, lebo sa tváril fakt tragicky.

,,Je to moja vina," zašepkal. Zvážnela som.

,,O čom to rozpávaš?" nechápala som.

,,Pamätáš sa, ako mi Clarie povedala, že sme vlastne súrodenci?" spýtal sa.

,,Akoby nie. Robil si riadny cirkus," odvetila som.

,,Udrela si hlavu, však?" vypytoval sa ďalej. Netuším, kam tým mieri.

,,Áno. O zárubňu," pritakala som neisto.

,,Pretože som ju udrel," vydýchol a chytil sa za hlavu. Okamžite ma vystrelilo na rovné nohy.

,,Čo si ju?" zvýšila som hlas.

,,Udrel som ju. Ale ani neviem ako. Nejak som sa otočil a ona už bola na zemi. Spanikáril som, tak som ušiel," začal mi to vysvetľovať zúfalým tónom.

,,Kriste pane..." došlo mi to. Rukou som si mimovoľne prikryla ústa.

,,To kvôli mne nemá pamäť." zašepkal.

,,Nie nie nie nie nie. Neviň sa za to. Nie je to tvoja vina..." začala som ho mechanicky chlácholiť. Postavil sa a vyzeral dosť rozhorčene.

,,Ale hovno! Je to moja vina a ty to vieš! Ako môžeš takto klamať? Klameš mňa aj seba! Klameš hocikoho, komu by si chcela nahovoriť, že to nie je moja vina!" rozkričal sa. Nespoznávala som ho.