@NatQa1D, @Squirrel_96, @DiDi1113, @nicoleblack_x, @Mimi-Mimi-Mimi, @NatalieClarie, @IamMsIrwin, @jay_jay_boo, @pink-unicorn48, @Maybe-one-day, @KlaudiKubnov, @LilBoofie, @patricia_92, @Nikazatko, @MiroslavaJavorkov2, @jsemcarovna - toto sú mená všetkých krások, ktoré si dali tú námahu napísať pár milých slov pod minulý príspevok... Veľmi by som im chcela poďakovať. Viem, že ste si možno mysleli, že tá "pauza", ktorú som oznámila, bude trvať dlhšie (úprimne som si to myslela aj ja), ale uvedomila som si, že písanie tohto príbehu ma baví a nemala by som sa obmezovať kvôli reads, votes a tak... Odteraz každá jedna časť Br(ok)en je venovaná vám, šesťnástim kráskam, ktoré mi komentovali, že mám pokračovať a tak... Vďaka vaším komentárom som sa donútila opäť si sadnúť za notebook a písať ďalej.. Samozrejmne ďakujem aj ostatným kráskam, ktoré čítajú a nedali komentár, ale to mi nevadí. Hlavné je, že čítate, ja píšem a všetci sme šťastní :) Tak, stačilo by kecov. Vy už ste určite zvedavé, čo a stane v Clariinej nemocničnej izbe po tom, ako do nej vkročí Luke, všakže :D? Tak, poďme na to...
---
,,Ahoj." zašepkal som jej naspäť. Vyzerala byť unavená. Bola bledá, mala kruhy pod očami a vlasy v strapatom cope. Slabo sa na mňa usmiala z jej lôžka a ja som jej úsmev nesmelo opätoval.
,,Clarie, mrzí ma to." povedal som po hodnej chvíli premáhania sa.
,,Nemá ťa čo mrzieť. Nemala som si to hovoriť. Ty mi prepáč." povedala slabým hlasom.
,,Kvôli mne tu ležíš." povedal som a dosť som sa sám za seba hanbil.
,,Nie, nie. To ja som drevo, potom ako si ma udrel som padla a rozbila si hlavu, to nič. Nie je to tvoja chyba." povedala a mávla jej trasúcou sa rukou.
,,Udrel? Ja som ťa nechcel udrieť...eh.. neudrel som ťa. Nejak som sa blbo otočil a trafil som ťa. Nechcel som, prisahám." povedal som.
,,Tak veľmi ma to mrzí, Clarie." pokračoval som a pristúpil som bližšie k jej posteli. Prisunul som si k nej stoličku a sadol som si.
,,Sestru by som nikdy v živote naschvál neudrel." pošepkal som. Clariine pery sa roztiahli do úsmevu.
,,Tak už mi veríš?" uisťovala sa. Prikývol som.
,,Neviem prečo som ti nechcel veriť. Teraz je mi to dosť jasné. Volal som s mamou..." priznal som sa.
,,Asi je na mňa nahnevaná." poznamenala.
,,Nie je, len je dosť smutná, ale, pravdupovediac, môže si za to sama." pokrčil som plecami.
,,To sa dalo čakať, že bude smutná. Ale ja som rada, že to konečne vieš." povedala a usmiala sa.
,,A to čo som povedal, že.. no vieš, že ťa nenávidím...nie je to pravda, vieš to, však?" musel som sa uistiť. Prikývla.
,,Vlastne, ťa mám rád." povedal som. Clariine oči začali oťažievať.
,,Aj ja teba, bráško." zašepkala a potom úplne odkväcla. Je unavená. Mal by som už ísť. Zrazu som začul pípanie jedného z prístrojov, ktoré boli ponapájané na Clarie. Zľakol som sa. Nevedel som čo robiť, tak som vybehol von, ale narazil som do sestričky.
,,Prepáčte." zamrmlal som. Ona okolo mňa prešla a začala niečo robiť pri tom prístroji. Potom sa zarazila a vybehla preč. Pípanie neprestávalo a ja som sa už bál, aby sa Clarie niečo nestalo. O chvíľku sa sestrička vrátila aj s doktorom. Začali sa rozprávať, ale nič som nepočul. Po hodnej chvíli ma sestrička chytila za rameno a hlavou kývla k dverám. Obaja sme vyšli von.
,,Vy ste vlastne kto?" spýtala sa, keď za sebou zatvroila dvere na Clariinej izbe. Nereagoval som, preože som pozoroval niekoľkých ďalších lekárov a sestier, ako vošli do izby.
,,Hm?"
,,No, eh..." rozmýšľal som, čo povedať.
,,Jej brat." dokončil som. Presne tak. To som. Clariin brat.
,,Tak v tom prípade, vám musím niečo oznámiť..ale títo tu, poznáte ich?" povedala a ukázala na Michaela a Hailey.
,,Áno, to je jej priateľ a najlepšia kamarátka." povedal som.
,,Tak by sme ich mali zobudiť." prikývol som a jemne som Hailey zatriasol. Okamžite vyletela ako strela. Keď ma uvidela, vyzerala prekvapene.
,,Luke, čo tu..?" začala. Chcel som zobudiť aj Michaela, ale o to sa už postarala Hailey, tým, že sa vystrela. Boli o seba poopieraný, takže Michaelovi tak trošku spadla hlava, keď sa Haiely zobudila. Michael sa okolo seba začal divo obzerať, akoby sa chcel zorienovať.
,,Dobré ráno, eh.. ja som sestrička. Starám sa o vašú sestru, priateľku, kamarátku." povedala a kývla našim smerom. Sadol som si vedľa Hailey a sestrička sa postavila pred nás.
,,Sestra?" nechápal MIchael.
,,Tuto tento chlapec je jej brat." povedala sestrička a ukázala na mňa. Achh, doriti.
,,Luke?"
,,To je zložité." tíšila ho Hailey.
,,Ty o tom vieš?" zakričal.
,,Clarie ti to chcela povedať..." začal som. Michael len urazene prevrátil očami a opäť venoval pozornosť sestričke.
,,Skrátka, slečna Barnes práve znova skolabovala. Jej otras mozgu je vážnejší, ako sme čakali. Pán doktor sa obáva, že by mohol viesť k strate pamäti, alebo zmene osobnosti.." povedala a ja som vtedy stratil všekty slová...
---
Tadáá :D Dúfam že sa páči :D Nič sa tu nestalo, who cares? :D Väčšinu vecí som napísala už hore, takže toto už bude len pár slov.
Je to mimoriedne krátke, ale chcela som touto časťou len povedať, že by som sa chcela vrátiť do písania ( po troch dňoch lol :D) skrátka mi to chýbalo... vy, príbeh, skrátka všetko ..:((
Dnes sme prekročili 7K.... R.I.P Lenka :D (tak sa volám :DD)
Ďalšia časť: pondelok, možno? veď viete, že cez víkendy nepíšem :D
Vote, comment, whateva :DD
P.S. : odpustite mi chyby :DD prosím :D
ILYSSSSSSSSM :3
ESTÁS LEYENDO
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfic,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
