Br(ok)en // 5SOS (SK)

20.časť

Alisu sme doviedli až do hotela.

,,Nemali by sme zavolať Jamesovi?" spýtala som sa.

,,Komu?" zmätene sa ma spýtala Clarie.

,,No tomu ochrankárovi." spresnila som. Clarie prikývla a ja už som vytáčala jeho číslo.

,,Počúvam." ohlásil sa.

,,Ahoj, James. Tu je Hailey," začala som.

,,Potrebuješ niečo? Ste v poriadku? Mám vás niekde vyzdvihnúť?" otázky sypal akoby ich bol naučený.

,,Nie, nie, všetko je v poriadku, len som sa chcela spýtať, či by bolo možné dnes na koncert doviesť ešte jedno dievča?" spýtala som sa. Tak trošku som dúfala, že povie nie, lebo Alisu nepoznáme a nejak sa mi nepozdáva, že ju ideme vodiť po koncerte a do nášho hotela a tak.. Je to také divné.

,,Čo je to za dievča?" spýtal sa podozrievavo. Pochybuje, čo je pre mňa celkom dobrá správa.

,,No, taká fanúšička. Volá sa Alisa, a čo sme tu som ju stretla už dvakrát, raz s Lukom a teraz s Clarie." vysvetlila som uvedomila si, že o nej fakt nič nevieme, ani len jej priezvisko. Na druhej strane bolo chvíľku ticho.

,,To nie je veľa informácii." skonštatoval James.

,,Viem." prisvedčila som.

,,Pokiaľ sa ti nezdá nebezpečná, malo by to byť v  poriadku. " usiťoval sa.

,,Nezdá sa mi, že by mohla predstavovať hrozbu." zasmiala som sa a keď som to povedala Alisa sa na mňa pozela zo zvihnutým obočím a len len že sa nerozosmiala. Bude to fajn, pomyslela som si, ale sama som si neverila. Prečo som na do vlastne prisvedčila, keď sa mi to nepáči?

,,Tak sa dovečera pokúsim zohnať jej priepustku. Ale len dnes, že?" spýtal sa.

,,Áno. Tak ďakujem..." povedala som a s tými slovami som zložila. Alisa s Clarie sa na mňa nedočkavo pozerali. Čo keby som im povedala, že sa to nedá? Nie, nie, taká sviňa nie som... A bolo by dosť trápne keby to nakoniec zistila.

,,Tak priprav sa na dnešný koncert 5 Seconds Of Summer a One Direction, Alisa!" povedala som nadšene. Až ma prekvapilo, ako nadšene som to povedala. Bola by zo mňa dobrá herečka. Nie, nie Hailey! Nemôžem byť takáto... Všetko bude okej. Všetko bude fajn. Nič zlé sa nestane. Veď Alisa vyzerá ako milá baba. Presviedčala som sama seba. Alisu sme priviedli do haly, kde sa stretla s chalanmi. Bola nadšená a Luke bol celkom prekvapený, že ju znova vidí. Rozprávali sa, smiali, ale mala som pocit, že je to celé také nasilu. Plus, zdalo sa mi, že sa Alisa správa tak... ako to povedať? Ako nejaká riťolezka.

Koncert tiež prebehol v pohode. Clarie a Alisa sa rozprávali a tak. Snažili sa zapojiť aj mňa, ale nemala som chuť sa s nimi baviť. Keď už boli všetci na izbách a aj ja som to mala v pláne, na chodbe som uvidela dvoch ľudí nalepených na sebe. Nebola som si istá, kto je ten chalan, ale vedela som, že dievča je Alisa. Prišla som bližšie, a dúfala, nech to nie je Ashton. Alisa ho akoby pritlačila o stenu a zakrývala mu hlavu, takže bolo dosť ťažké rozoznať, kto to bol. Potom som ho však zbadala.

,,Calum!" zkríkla som. Obaja sa na mňa prekvapene otočili a Calum sa hneď začal červenať.

,,Ja..ehm.." začala koktať Alisa, ale ju som si až tak nevšímala. Ale Calum? Nikdy by som si nepomyslela, že sa len tak začne olizovať s nejakou babou, ktorú sotva pozná. Fuj. Je mi z neho zle.

,,Calum." zašepkala som. On sa len ďalej červenal. Nemohla som sa na nich dvoch pozerať, tak som sa otočila a bez ďalších slov odišla do našej izby. Ashton stál opretý o stenu s neprítomným pohľadom. Keby som ho nepoznala, zľaknem sa ho. Zasmiala som sa podišla k nemu.

,,Čo je?" spýtala som sa chcela som ho objať okolo krku. Odtiahol sa. Pustila som ho a o krok ustúpila. Z tváre mi zmizol úsmev.

,,Čo je?" spýtala som sa znova, ale teraz už iným tónom.

,,Kde si zas bola?" spýtal sa podráždene. A sme doma.

,,Tu, v hoteli." odvetila som.

,,Aha, takže si bola, predpokladám s Lukom, všakže?" ďalej bol podráždený. Neodpovedala som, lebo som bola s Lukom. Ale neviem, čo ho na tom trápi, keď vie, že Luke je môj najlepší priateľ. Ashton moje ticho zjavne pochopil.

,,Čo je to s tebou Hailey?" zvýšil hlas. Prekvapene a zároveň zmätene som sa naňho pozrela.

,,Čo je so mnou? Naozaj sa ma pýtaš čo je so mnou?" nehcela som sa hádať, ale nedal mi na výber.

,,Odkedy sme tu, správaš sa úplne divne! Po nociach chodíš von, bez toho, aby si mi to povedala, tak nenápadne ideš s Lukom po pizzu a potom je tu nejaký David..." začal, ale ja som ho prerušila.

,,O čom to rozprávaš? To ti mám vždy oznamovať, kam idem, s kým, a kedy a prečo? A bolo to raz, tak sa netvár, akoby som to robila pravidelne. A vieš čo? Dostala som sa asi 10 metrov od hotela! A dopekla ako vieš o Davidovi? To sa mi hrabeš už aj v mobile? Keby si chcel vedieť, bol to môj najlepší kamarát ešte v Amerike a aby si nemal dôvod žiarliť, je to gay! A to s Lukom! To myslíš vážne?Išli. Sme. Po. Pizzu. " už som kričala aj ja. 

,,Veď ste sa doriti držali za ruky keď ste prišli!" zreval. Úplne ma myklo. Takto som ho vyvádzať ešte nevidela. On to nezakričal, zareval to. Nechcela som, aby sa to stalo, ale do očí sa mi začali rinúť slzy.

,,Vieš prečo sme sa držali za ruky?" hlas sa mi zlomil. Prehlta som, ovládla slzy a pokračovala som.

,,Pretože, Luke ma potreboval a ja jeho tiež. Bol smutný z vecí, ktoré si ty nevšímaš!" povedala som a slzy som mala znova na krajíčku. Ashtonov výraz sa zmenil, dúfam, že mu to konečne došlo.

,,Mhmm jasné." zatiahol. A tým to spustil. Neverí mi. Slzy sa mi začali kotúľať po tvári.

,,Ako mi môžeš neveriť? Čo som ti urobila, že ma podozrievaš? Prečo? A vieš ty čo? To ty si tu ten kto sa správa inak, odkedy sme tu. To ty si sa zmenil z Asha na nejakého žiarilvého chalana, ktorý ma podozrieva za úplné sprostosti!" znova som kričala, ale tentokrát cez slzy. Ashton nasadil kamenný výraz.

,,Možno si sem nemala chodiť." povedal. Prestala som plakať a snažila som sa pochopiť, čo mi práve povedal. Nemala si sem chodiť. Cítila som sa akoby mi niekto odlupol kus zo srdca a rozdrvil ho. Už pred ním nevyroním ani slzu. Narovnala som sa, zhlboka som sa nadýchla a utrela si slzy.

,,Asi máš pravdu. Nemala som sem chodiť. Nemala som sa s tebou vyspať. A vieš ty čo? Nemala som sa do teba zaľúbiť. Nemala som ťa vtedy v parku pobozkať. Nemala som tam vôbec chodiť. Nemala som sem vôbec chodiť!" poslednú vetu som zakričala a nemyslela som tým toto turné, ale celé toto sťahovanie z domu do tej sprostej Austrálie! S tými slovami som vybehla z izby. Zabuchla som dvere a oprela sa o ne. Z izby sa ozvali zvuky, ako keď človek do niečoho kope. Klesla som na zem a začala hrozne plakať. Ako mi to mohol povedať?Čo sa s nami stane? Čo s nami bude? Je toto koniec?

---

Tadáá :D Už týždeň som nič nedala ale tak nie som doma tak si to môžem dovoliť nie? Anyway dúfam že sa páči :) Ak by ste nechali vote a comment veľmi by ma to potešilo a motivovalo k rýchlejšiemu písaniu :D Enjoy ♥