Br(ok)en // 5SOS (SK)

43.časť

Vošla do izby a hneď mi dala dôvod na úsmev. Bolo mi dosť nanič po tom, ako som to Ashtonovi povedal. Zobral to s kľudom. Ešte mi aj poďakoval, že som sa mu priznal. To pre mňa znamená jediné. Nemyslí si, že mám u Hailey šancu. A tým mi nálada klesla. Hailey vyzerala smutne, no zároveň krásne, ako vždy.

,,Čo ti je?" spýtal som sa. Smutne sa pousmiala.

,,Je to na mne tak vidno?" spýtala sa.

,,Vidím, keď si smutná." pokrčil som plecami.

,,Pohádali sme sa." vydýchla. S Ashtonom? Zas?

,,Myslí si, že ho neľúbim." pokračovala a ja som nenachádzal slov.

,,A ľúbiš ho?" vyšlo zo mňa po chvíli.

,,Samozrejme. Len mám taký pocit, že mi neverí." odvetila. Trošku som dúfal, že povie nie a mne by tým  aspoň o kúsok stúpla nádej. Pristúpil som k nej bližšie, no stále som bol v priateľskej vzdialenosti.

,,Zaslúžiš si niekoho, kto ti verí." zamrmlal som. Ona moju poznámku ignorovala, čo ma trošku zabolelo.

,,Pritom ja by som mala byť tá žiarlivá a nedôverčivá!" pokračovala rozhočene.

,,Ale ty taká nie si. Nemáš zlé vlastnosti. Si dokonalá." zamrmlal som si pre seba.

,,Veď on je..počkaj čo si to povedal?" zastavila uprostred vety a prekvapene na mňa pozerala. Tak zrazu ma počuje! Koľká irónia.

,,Že nie si žiarlivá." skúšal som to zamaskovať, ale už teraz vidím, že to nemá zmysel.

,,Povedal si, že som dokonalá. To sa len tak kamarátkam nehovorí." pošepkala.

,,Ty pre mňa nie si len kamarátka." zašepkal som naspäť. Hailey vyzerala zmätene, prekvapene a nahnevane v jednom. Nervózne si prehrabla vlasy.

,,Calum..nehovor hlúp.." prerušil som ju.

,,Ľúbim ťa." Hailey spadla sánka.

,,Odkedy si sa mi prihovorila na ihrisku v parku." pokračoval som. Hailey si rukou prikryla ústa. To ma však neodradilo. Keď už som začal, dokončím to. Neviem čo to do mňa vošlo, ale budiš.

,,Aj keď sme hrali fľašu a my sme sa mali pobozkať...šiel som sa zblázniť." priznal som sa.

,,Ale veď si povedal..že.." habkala.

,,Že je to..že to bolo ako bozkávať sestru." namietala.

,,Zvykol som si zakrývať čo k tebe cítim." odvetil som. Hailey sa chytila za hlavu a potom si dlaňami zakryla tvár. Keď ich dala preč, oči mala červené od sĺz. Neprestal som.

,,Keď si sa jedny prázdniny neukázala, zlomilo mi to srdce. Potom si sa ako zázrakom vrátila..a." začal som koktať.

,,Vrátila si sa a teraz mi srdce lámeš zas, pretože si s mojim najlepším kamarátom." dokončil som. Haiely pokrútila hlavou.

,,Calum ja ... neviem čo mám poved.." začala, no ja som k nej pristúpil bližšie a spojil naše pery. Tak dlho som čakal na tento moment, keď bude vedieť, čo k nej cítim. Keď sa pobozkáme, lebo chceme, nie pre nejakú stávku, alebo tak. Na moment, kedy naše pery budú ako jedny.

,,Tak nehovor nič." zašepkal som, keď som sa odtiahol a naše tváre od seba boli zopár milimetrov. Ona zdvihla ruku a presunula ju na moju hruď. Odtlačila ma.

,,Prečo si to urobil Calum?" spýtala sa so slzami v očiach. Srdce mi začalo divo biť. Spravil som chybu. Nemal som jej nič hovoriť.

,,Prečo si mi to všetko povedal? Prečo sa mi toto všetko deje?" zúfalo sa pýtala, ale mal som pocit, že mne bola určená len tá prvá otázka. Neodpovedal som.