Clarie's POV
,,Luke, musíme sa porozprávať." povedala som. Musela som sa predtým zhlboka nadýchnuť. Neverím, čo to vlastne idem urobiť. Idem urobiť niečo, ža čo nenávdím Lukovu mamu už od 15tich rokov. Idem rozvrátiť rodinu. Ale už nie je cesty späť. Hailey by ma k tomu tak či onak donútila. Všimla som si, že sú na mne všetky oči v izbe. Pozerali na mňa zmätene a prekvapene. Luke sa na mňa tiež prekvapene pozrel, ale potom bez slov vyšiel z izby a ja za ním. Zavrela som za sebou dvere, nepotrebujem, aby mali ostatní divadielko. Zostali sme na chodbe. Luke sa chrbtom oprel o stenu.
,,O čom sa chceš rozprávať? Myslím, že si nemáme čo povedať..." začal. Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči. Ako mu to mám povedať?
,,Práve naopak." zmohla som sa len na toto. Zatiaľ.
,,Ja viem, ja viem, kvôli mame sa vaši rozišli, tvoja mama vás ospustila a nedala osebe vedieť... všetko viem. Nemáme si čo povedať." zopakoval. Vie toho tak málo. Len polovicu pravdy.
,,Luke, moja mama je mŕtva. Opustila nás a potom spáchala samovraždu." vydýchla som a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Nepoznala som ju, ale človeka zabolí, keď nemá jedného z rodičov. Luke sa na mňa prekvapene pozrel.
,,Clarie.. to som nevedel. Ja..už chápem, prečo nenávidíš moju mamu, ale.." začal, ale prerušila som ho.
,,Ale nevieš, prečo nenávidím teba." doplnila som ho. Nebola to celkom pravda. Nenedávidela som ho. Nikdy. Odkedy som sa to dozvedela, začala som si ho viac všímať. Zo začiatku som ho možno nenávidela, ale postupne som pochopila, že nie je až taký zlý.. ale psychika mi nedovolila byť naňho milá, aj keď je to môj "brat". Keď som mala šesťnásť, dokonca som išla k nim domov a nakričala som na Liz aj Luka. On vtedy nevedel, o čom rozprávam a tak sa o tom vlastne dozvedel. Alebo aspoň o polke. Liz aj môj oco ma prosili, aby som to Lukovi neprezradila. Vlastne, momentálne o tom viem len ja, Liz, môj otec a Hailey. A zachvíľu to bude vedieť Luke. Potom to pôjde ako reťazová reakcia... Andrew, Jack, Ben..Potom Liz, ktorá bude na mňa naštvaná. Úplne si ju viem predstaviť ako hovorí "Takto sa to nemal dozvedieť." ale ako inak? Možno by mu to nikto nikdy nepovedal a nikdy by sa nedozvedel čo je zač a čo je jeho mama zač.
,,Clarie?" Luke ma vytrhol z rozmýšľania. Strhla som sa a uvedomila som si, že som asi bola dosť dlho ticho.
,,Tak? Vysvtelíš mi to?" spýtal sa. Tak, ideme na to...
,,Luke...ja som tv...Andrew..." koktala som. Neviem, ako to mám povedať.
,,Čo je s mojím ocom?" nechápal Luke.
,,O to ide. Nie je to tvoj otec." vydýchla som rýchlo. Luka akoby trafil blesk. Spadla mu sánka.
,,O..o č-čom to hovoríš? Ak-ko to?" koktal nervózne a prehrabol si tie jeho blonďaté vlasy.
,,Máme spoločného oca..." doplnila som.
,,NIE!" zreval a potom sa otočil tvárou k stene.
,,Nie! To nemôže byť pravda! Neverím ti!" otočil sa naspäť ku mne a kričal.
,,Luke..ja.." nemala som slov. Pomaly som sa ho začínala báť.
,,Klameš! Chceš aby som sa cítil vinný za smrť tvojej mamy! Možno ani nie je mŕtva! Ty len chceš aby som aj ja znenávidel moju mamu! Len sa mi chceš hnusne pomstiť! Nenávidíš ma a preto toto robíš! NIE JE TO PRAVDA!" reval. Zacítila som, ako sa mi po líci zkotúľala slza. Keď ju Luke zbadal, tvár mu trocha zjemnela.
,,Rozmýšľaj Luke. Keď sa to stalo, mala som rok..." začala som a dúfala, že mu to dopne.
,,NIE! To je len náhoda! Len ti to dobre sedí do tých tvojich klamstiev! Neverím ti ani slovo! Celý život ma nenávidíš a teraz mi povieš, že som tvoj brat, lebo moja mama je štetka a spí z hocikým a že.. NIE! KLAMEŠ!" kričal ďalej. Slzy sa mi už riadne rinuli z očí. A je to tu. Plačem. Neverí mi. Ale čo som mohla čakať? Že sa mi hodí okolo krku? Že s radosťou príjme fakt, že mu celý život klamali? Nemala som mu to povedať. Nemal sa to dozvedieť takto. Keď Luke prestal nerváčiť, pomaly sa ku mne otočil. Snáď sa už ukľudnil.
,,TY..." ukázal na mňa prstom.
,,Nenávdím ťa." povedal. Týmto spustil ďalš lejak sĺz.
,,Ako? Ako takéto niečo môžeš povedať?! TY nenávidíš MŇA? TY, ktorý si svojim narodením všetko zničil?!" kričala som cez slzy. Tou poslednou vetou som to prehnala, teraz to už viem. Ranilo ma, čo mi povedal. Zrazu som pocítila na líci bolesť a už som bola na zemi. Udrel ma. Keď som sa odvážila odvrátiť zrak od zeme, bol preč. Vlepil mi a potom ušiel. Nekontrolovateľne som sa rozplakala. Ešte nikdy mi nebolo tak zle. Zacítila som, ako sa za mnou otvorili dvere.
,,Clarie!" začula som Haileyino zapišťanie.
,,Čo sa preboha...Clarie! Si v poriadku?" toto bol Michael. Zacítila som závan jeho vône, keď okolo mňa omotal svoje ruky a postavil ma na nohy. Michael. Môj Michael. Práve teraz ho portebujem ako ešte nikdy. Objala som ho okolo krku a tvár si zaborila do jeho trička. Potichu som sa rozplakala.
,,Šššš. Všetko bude fajn, dobre? Všetko je okej." povedal a ukľudňujúco ma hladkal po chrbte.
,,Ľúbim ťa Mikey." zašepkala som mu do hrude.
,,Aj ja teba Clarie.. Poď ideme ti to vyčistiť." ako? Čo mi ide spraviť? Odtiahla som sa od neho a na jeho tričku, kde mali byť fľaky od mojich sĺz, bol fľak krvi.
---
Tadáá :D Neuveriťeľné, ale aj dnes sa mi podarilo niečo zo seba vysopliť :D Nehovorila som náhodou, ženebudem mať čas? :D Ale, budúci týždeň to tak už bude... V pondelok aj utorok mám sedem hodín, takže vtedy bude ťažké niečo pridávať.. Myslím, že od budúceho týždňa už bude pridávať možno raz-dva krát do týždňa (ale hovno s makom, vždy poviem niečo pesimistické a potom aj tak pridávam každý deň, takže nebuďte smutné krásky :D)
Je to ešte kratšie ako krátke, len okolo 800 slov, ale čo už, život nie je továreň splnených želaní. Žeby som citovala Augustusa Watersa? Alebo skôr Johna Greena? :DD Btw - Neviem, či to povedal presne takto :DD
Je mi trošku divné ďakovať sa počet reads každú časť, ale CHÁPETE TO? MINULE SOM ĎAKOVALA ZA 5,1K A TERAZ JE 5,5K !!!!!!!! Ja sa asi pocikám :D ĎAKUJEM VEEEELMI PEKNE MILUJEM VAS HROZNE MOOOC :33 :D
Dobre dobre, calm down :D Cez víkend odo mňa nič nečakajte, cez víkend nepíšem :D.
Ďalšia časť: STREDA budúci týždeň (prinajlepšom utorok, alebo pondelok :D)
P.S: stále sem pribúdajú noví ľudia, ktorí dávajú vote aj na prvé diely, čo ma veľmi teší :33
P.P.S (wtf): ako vždy, sorry za chyby - som lenivá čítať to po sebe :D
Ešte raz ďakujem všetkým za všetko - votujte, komentujte, čokoľvek :3 Ľúbim vás krásky :D
ILYSM :33
YOU ARE READING
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfiction,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
