Br(ok)en // 5SOS (SK)

55.časť

Rozbehla som sa odtiaľ preč. Nemohla som uveriť, čo sa práve stalo. Ničomu. Prebehla som chodbou a vbehla do mojej a Ashovej izby. Zavrela som dvere a zase som sa zviezla na zem. Bola som chrbtom opretá o stenu a plakala som do dlaní. Plakala som kvôli všektému, čo sa teraz stalo. Pretože moja malá sestrička zomrela, pretože Ashton je žiarlivý, pretože asi tuší, že ma Calum ľúbi a pretože mu vrazil. Plakala som, pretože tam nebol Ashton, kto ku mne bežal, aby ma objal. Nebol to môj priateľ. Bol to Calum. Chlapec, ktorý chce byť mojím priateľom. Celé mi to začínalo dochádzať. Odišla som z domu a nemyslela na to, že ma môžu tam potrebovať. S Chloe som sa ani len nerozlúčila, keď som šla preč. Posledná vec, čo si o mne pamätala bola, že som odišla. Že som len tak odišla bez rozlúčky. Táto myšlienka spôsobila další nával bolestných vzlykov, ktoré sa mi drali z úst. To nebol taký pláč, pri ktorom vám len tečú slzy. Bol to taký, keď už z toľkého plakania nedá nadýchnuť, keď vás bolí clelé telo. Ale z vnútra. Je len jedna vec, ktorá je horšia ako fyzická bolesť a to je psychická. Tú práve zažívam. Netrvalo dlho a dvere na izbe sa otvorili. Zdvihla som pohľad smerom k nim. Utrela som si oči, lebo som ich mala plné sĺz a nič som poriadne nevidela. Bol to Ashton. Vyzeral nahnevane, prekvapene, zmätene a šokovane zároveň.

,,Prečo si sa ho zastala?" spýtal sa a sadol si na posteľ, opoti mne krčiacej sa na zemi. Pokrútila som hlavou.

,,To ťa teraz trápi najviac?" odpovedala som mu otázkou.

,,Áno, Hailey, trápi ma, že ťa Calum oblapával a tebe to nevadilo," odvetil. Neverila som tomu, čo hovoril.

,,Oblapával? Objímal ma. Utešoval ma. Robil to, čo si mal robiť ty," vyviedla som ho z omylu.

,,Možno som bol na ceste ťa objať!" zvýšil hlas.

,,Ale bolo to neskoro. Vedel si, že to bude niečo vážne, tak prečo si neprejavil aspoň trošku starosti?" spýtala som sa.

,,Ako som mal vedieť že to bude niečo také hrozné, že sa rozreveš ako malá? Veď ani teraz neviem prečo tu plačeš," rozhodil rukami.

,,Rozrevem ako malá..." zopakovala som pošepky a do hlasu sa mi opäť vkrádali vzlyky. Znova som sa rozplakala. Zase kvôli všetkému. Mix toho, že už nemám sestru, že Ashton sa zmenil na nejakého bezcitného žiarlivca.

,,Neplač, nemyslel som to tak," povedal potichu a sadol si ku mne. Neobjal ma, ani nič, len si ku mne sadol.

,,Ja neplačem kvôli tomu čo si mi povedal," uzmenila som ho.

,,Prečo si taká?" spýtal sa podráždene.

,,Aká?" nechápala som.

,,Plačeš tu bez normálneho dôvodu a robíš mi to všetko ťažkým," povedal a tým ma úplne dostal. Postavila som sa pred neho a cez slzy som pokrútila nad ním hlavou.

,,Ako takéto niečo môžeš povedať? Že plačem bez normálneho dôvodu? Tak prepáč, už nebudem plakať, keď je to pre TEBA ťažké! Ako by si sa cítil...keby..." nevedela som nájsť prirovnanie.

,,Keby..ti zavolala mama a povedala ti, že Lauren, alebo Harry zomrel?"  dokončila som zúfalo. Ashton akoby zmrzol. Bez slov sa postavil a zovrel ma do veľmi veľmi sliného objatia.

,,To mi je ľúto," pochopil, čo som mu tým chcela naznačiť. Odtiahol sa.

,,Prepáč mi, ako som sa choval. Prepáč Hailey..keby som vedel..."

,,Stačilo sa spýtať a nerobiť taký cirkus," povedala som slabým hlasom.

,,Viem. Prepáč mi to," zašepkal a pobozkal ma na čelo. Znova som ho objala a rozplakala som sa mu do hrude. Nevedela som prestať plakať.