Keď som ráno rozlepila oči, ešte stále som bola uveznená v objatí Ashtonových silných rúk. Pokúsila som sa dostať z postele bez toho, aby som ho zobudila a myslím, že sa mi to podarilo. Vošla som do kúpeľne a zhodila zo seba všetky šaty. Vliezla som pod horúcu sprchu a začala som o tom celom premýšľať. Pod sprchou sa mi vždy najlepšie rozmýšľa.
Dneska ideme s Mikeym do nemocnince posledný krát. Teda aspoň dúfam, že posledný a že Clarie pôjde s nami. Keby sa rozhodla, že zostane v UK Michaela by to zničilo. Aj keď on už je dostatočne zničený tým, že sa zobudila v takom stave. Michael si zo srdca želá, aby šla s nami, viem to. Ale ja chcem, aby si spomenula, pretože mi je z toho hrozne. Nepamätá si nič, čo sme spolu prežili, o čom sme sa rozprávali a čo je najhoršie, nepamätá si, kto vlastne je. Nepáčia sa jej jej vlasnté vlasy a ktovie, čo sa ešte podozvedáme. Možno, keby zostala tu na liečení..síce by sme nejaký ten čas museli počkať, ale myslím, že by stálo za to počkať si na starú Clarie.
Ani som si neuvedomila ako dlho tu už stojím. Stratila som pojem o čase, skvelé. Vyšla som von a rozmýšľala čo si oblečiem. Ešte sa mi veľmi nechce vstávať ani sa nejak upravovať. Dala som si teda len čisté nohavičky, na podprsenku som sa vykašľala, lebo som nijakú nevedela nájsť a dala som si Ashtonove staré dobré tričko s Jimmym Hendrixom. Chcela som sa vrátiť k Ashovi do postele, ale zastavilo ma zaklopanie na dvere.
Calum's POV
Musím ju vidieť. Musím sa s ňou porozprávať. Z hlboka som sa nadýchol a zaklopal som. Po pár sekundách sa dvere otvorili a za nimi stála ona.
,,Ja.. ehm., asi si ešte spala..och, prepáč..ja..prídem neskôr..." začal som koktať, lebo som sa nevedel sústrediť. Stála predo mnou len v nohavičkách a tričku. Teda aspoň myslím, že má aj nohavičky, lebo to tričko jej siaha tesne pod zadok. Mokré pramienky teraz už kompletne hnedých vlasov jej padajú na chrbát a ona sa na mňa žarivo usmieva.
,,Nie, nie, to je okej. Hovor kľudne. Aj tak som už hore." povedala. Nie, nie je to okej, pretože doprdele nemá podprsenku! Môj pohľad neustále zbiehal k jej prsiam, aj keď som sa snažil pozerať sa jej do očí. Zdvihla ruky a založila ich na hrudi. Super, všimla si to. Super, skvelé.
,,No čo si chcel?" vyrušila ma z premýšľania trošku nervóznym tónom.
,,Ehmm." rožmýšľaj.
,,Či som si u vás nezabudol mobil. Neviem ho nikde nájsť." vysoplil som zo seba prvú vec čo ma napadla. Hailey sa zatvárila zmätene.
,,Prečo by mal byť tu, veď si tu hádam ani nebol." zasmiala sa.
,,Naozaj, potrebuješ niečo?" prečo som sem vlastne išiel?
,,Chcel som ťa vidieť." povzdychol som si. Hailey z tváre zmizol úsmev.
,,Calum." oslovila ma potichu.
,,Prepáč. Ja len...vždy som to nejak vedel ovládať.." začal som.
,,Tak to skús ovládať aj teraz. Ashton spí o dva metre ďalej od nás, chápeš?" prerušila ma ztíšeným hlasom.
,,Nejde to! Odvtedy, čo som ti to povedal..od toho bozku.."
,,Ten bozk nič neznamenal." povedala. To zabolelo. Práve sa mi zrútili všetky nádeje, ktoré som si vytváral. Hailey vyšla z izby na chodbu a zavrela za sebou dvere.
,,Prepáč..." povedala smutne. Prikývol som. Chcem ju pobozkať znovu. Aby tento bozk niečo znamenal. Rázne som k nej prikročil. Chytil ju za boky a spojil naše pery. Tentoraz to je iné, cítim to. Spolupracuje. Jej ruky ma tentoraz neodtlačili, ale objali ma okolo krku. Bolo to to najkrajšie čo som kedy zažil. Odtiahol som sa, no stále sme od seba boli len pár milimetrov.
ČTEŠ
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfikce,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
