Br(ok)en // 5SOS (SK)

52.časť

Zobudila som sa v Michaelovom objatí. Nahom objatí. Neodtiahla som sa. Nechcela som sa odtiahnuť, pretože mi bolo tak dobre. Ešte tuhšie som sa k nemu pritúlila. Myslím, že som sa doňho zaľúbila. Cítila som, že Michael hlbšie vydýchol. Zrazu sa prudko posadil a ja som sa tým pádom z neho zošuchla. Prikryla som čo sa dalo paplónom a tiež sa posadila. Zmätene som sa naňho pozrela. Postavil sa s jeho perinou obmotanou okolo bokov.

,,Ja...prepáč. Nechal som sa uniesť..Doriti!" to posledné zakričal.

,,Čo to vravíš?" nechápala som.

,,Ja len...nič. Kašli na to. Bola to...krásna rozlúčka," povedal. To zabolelo. On to bral ako rozlúčku?

,,Rozlúčka?" vydýchla som a robila som, čo som mohla, aby som sa nerozplakala. Prikývol a usmial sa.

,,Idem do sprchy, dobre?" povedal a vošiel do kúpeľne. Po chvíli sa z tade ozval zvuk tečúcej vody. Znovu som si ľahla a skryla si tvár do dlaní. Takto sa to skončí? Nakoniec ja budem tá, so zlomeným srdcom? A je to tu. Rozplakala som sa. Zrazu sa otvorili dvere na izbe a vkráčal sem Luke. S ním som si zo všetkých rozumela asi najviac. Odrkyla som si tvár a pozrela naňho. Červenal sa.

,,Prepáč, ehm..asi som prišiel nevh..Si v poriadku?" začal koktať, ale nakoniec sa spýtal celkom zmysluplnú otázku.

,,Vyspali sme sa spolu. Ja a Michael," vyhŕkla som potichu. Luke zvraštil obočie.

,,Myslel som si, že k nemu nič necítiš," namietal.

,,Aj ja som si to myslela. Zaľúbila som sa doňho, ani neviem ako. Ale predtým som mu stihla natárať, že spolu nemôžme byť," priznala som sa.

,,A vyspali ste sa spolu predtým, alebo potom, čo si mu povedala, že spolu nebudete?" spýtal sa a keď si uvedomil, ako to znelo, zasmial sa. Tiež som sa jemne pousmiala.

,,Najprv som mu povedala, že dnes odídem a že tu zostanem na tú rehabilitáciu a on potom chcel bozk na rozlúčku a nejak sa to vymklo spod kontroly a...ja som si uvedomila, že som sa do neho zaľúbila. A on povedal, že to bola pekná rozlúčka," vysvetlila som mu.

,,Pekná rozlúčka?" zopakoval. Prikývla som.

,,To...no asi sa ti to nepočúvalo ľahko. Ale neverím že sa len tak cez noc cez teba..chápeš, preniesol.." rozmýšľal.

,,Podľa mňa je to aj možné. Včera vyzeral, akoby bol s faktom, že odchádzam, úplne okej," povedala som zamyslene.

,,Naozaj chceš odísť?" spýtal sa skleslo. Prikývla som.

,,Nie je nič, čo by ťa tu s nami udržalo?" pýtal sa ďalej.

,,Prečo by som mala ostať? Hailey ma už nepovažuje ani len za kamarátku a Michael vyzerá byť okej, tak čo ma tu drží?" odpovedala som otázkou.

,,Ja!" zvolal.

,,Buď potichšie," vyzvala som ho narážajúc na Michaela v sprche.

,,Čo ja a Calum a Ashton? Sme kamaráti. Súrodenci," argumentoval. Pokrútila som hlavou. Luke rozhodil rukami a odišiel. Povzdychla som si. Rýchlo som sa obliekla. Nemôžem Michaela znova vidieť. Musím odísť. Ale nie bez rozlúčky. Vlastne on bral túto noc ako rozlúčku. Zobrala som nejaký zdrap papiera a začala som narýchlo písať. Položila som ten "list na rozlúčku" na posteľ. Rýchlosťou blesku som do kufra nahádzala tých pár vecí, ktoré boli vybalné a odišla som preč. Z minula som si pamätala, že mám chodiť zadným vchodom, tak som tak urobila aj teraz. Stála som tam, a čakal, kedy príde taxík. Neviem presne, kam chcem ísť, ale niečo vymyslím. Mal by tu byť čoskoro.