Br(ok)en // 5SOS (SK)

9.časť

Hailey’s POV

„To som zvedavá.“ povedala som trochu neveriacky.

„Zajtra poď o druhej aj s Aleishou do parku a tam vám to vysvetlím.“ vyrapotala Clarie.

„Prečo aj Aleisha?“ nechápala som.  Jej to tiež nedovolili?

„Teraz mi písala, že ju nechcú pustiť.“ vysvetlila mi skleslo. Aha.

„Tak fajn, budem tam.“ povedala som a zložila som. Netuším, čo Clarie zas vymyslela, ale dúfam, že to našich presvedčí. A Aleishiných rodičov tiež. Bolo by fakt smutné, keby tam šla len Clarie. Dlho by sme sa nevideli a to už ani nehovorím o tom, akoby by mi Ashton chýbal. Všetci by mi chýbali... Nie! Nesmiem rozmýšľať takto, nakoniec ma určite pustia. Len tak sedím na posteli s Boomerom na stehnách a rozmýšľam, či mám zísť dole, alebo mám ďalej hrať urazenú. Nie že by som už nebola urazená, ale plakať sa už nechystám. Zmierila som sa s tým, že raz aj tak budem musieť zísť dole. Dohodla som sa sama so sebou, že na nich nebudem milá, ani nič podobné. Budem prinajlepšom odmeraná. Zišla som dole a namierila som si to do kuchyne. Hneď ako som vošla zbadala som oca sedieť za stolom s hlavou v dlaniach. Všimol si ma, ale ja som ho ignorovala. Bez slov som prešla ku chladničke a otvorila som ju. Ani som vlastne nevedela, čo hľadám. Civela som do nej, a tŕpla som, či sa oco ozve, alebo bude ticho. Pozerala som do chladničky bez toho, aby som sa sústredila. Keď bol otec stále bez slov, vzdala som to a vytiahla som si nejaký jogurt. Už som bola na odchode, keď ma oco chytil za lakeť a prudko ma otočil k sebe. Pozerala som naňho vystrašeným pohľadom. Neviem, čo mám čakať. Zbije ma? Zase ma pouráža? Napokon ma pustil a ja som sa trochu uvoľnila. Oco si povzdychol a znovu si sadol za stôl. Pre niečo sa trápil. Nech už je to čokoľvek, keby mi to chcel povedať, povie mi to. Otočila som sa s tým, že odchádzam, ale znovu ma zastavil, ale teraz krikom.

„Ani sa ma nespýtaš, čo mi je?“ skríkol jeho hrubým hlasom tak, že ma až myklo. Prudko ma to otočilo a ja som od neho nevedela odtrhnúť zrak. Ocove hnedozelené oči ma prepaľovali a ja som sa ho bála.

„Mama odišla. Odišla!“ povedal a to posledné odišla zreval. Nevedela som, čo povedať, tak som tam len tak stála.

„Povedz niečo!“ zreval a mňa zamrazilo. Nevládala som od strachu povedať nič. Takto oco ešte nikdy nevystrájal.

„Ch...Chloe zobrala...hm..so sebou?“ vykoktala som prvú vec, ktorá ma napadla.

„Nie.“ povedal o niečo kľudnejšie. Vydýchla som si.

„Tak potom sa vráti.“ povedala som opatrne, ale hneď som to oľutovala, lebo otec chytil červený odtieň. Čo som povedala zle?

„ Si ako decko! Zmizni mi z očí!“ zreval a mňa znova myklo. Nechápavo som sa naňho pozrela, ale poslúchla som. Nemala som chuť sa s ním hádať a ešte k tomu, keď chcem, aby ma pustil na turné, nemala by som mu nejako extrémne protirečiť. No, aj tak nechápem, čo zlé som povedala. Vyšla som do izby a zjedla som ten jogurt. Zapípala mi správa.

ASHTON ♥ : tak čo povedali vaši? :)

Kiežby som mu mohla odpísať nejakú dobrú správu... Odpísala som.

JA: nechci vedieť Ashton :(

Mobil som len tak držala v ruke a čakala, kým odpíše. Trvalo mu to len niekoľko sekúnd.