Br(ok)en // 5SOS (SK)

21.časť

Ashton's POV

Doriti! Dorit! Doriti doriti doriti doriti!! Od zúrivosti som kopal a udieral do všetkého naokolo. A potom to dorazilo. Uvedomil som si, čo mi vlastne Hailey povedala. Nemala som ťa vtedy v parku pobozkať. Nemala som s do teba zaľúbiť. Ach Hailey ani netušíš, ako veľmi to bolí. Je to koniec? Pokazil som to. Prečo som bol taký žiarilvý blbec. Hailey by ma nikdy nepodviedla ani nič, tak prečo som jej neveril? Nenávidím sa! Nenávidím! Počujem až sem ako za dverami plače. Podišiel som k dverám a čelom som sa o ne oprel. Hailey plače. A plače preto, lebo som to pokazil. Len pomyslenie na ňu mi pripomína, ako veľmi ju ľúbim... Idem za ňou. Musím ju vidieť. Musím sa uistiť, že je v poriadku. Musím sa s ňou porozprávať. Musí vedieť, že ma to mrzí. Odhodlal som sa, zhlboka sa nadýchol a otvoril dvere. Nikto tu nie je. Hailey tu nie je. Je preč.

Hailey's POV

Už sa preto nechcem trápiť. Očividne to netrápi jeho, tak prečo by malo mňa? Nebudem tam vysedávať pred dverami, plakať a čakať, že výjde z dverí a všetko si vysvetlíme. Zjavne o to nestojí. Ja mu za to nestojím. Odišla som do spoločnej izby a dúfala, že tam nikto nebude. Prázdna. Nikto tu nie je. Sadla som si na gauč, schúlila sa do klbka, ako to robím vždy, keď mi je nanič a zabalila som sa do deky. Len tak som sedela a rozmýšľala o tom, čo sa teraz stane. Čo budem robiť? Mám ísť domov? Nemôžem. Nevydržala som tu ani týždeň. Naši mali zjavne pravdu. Zrazu som z chodby počula smiech. Bol to Mikeyho smiech. Otvorili sa dvere a ja som zbadala Clarie. Keď ma uvidela, zastonala, pretože túto moju pozíciu dobre pozná. Zabuchla Michaelovi dvere pred nosom a otočila sa na mňa.

,,Clarie? Čo sa deje? Pusti ma dnu!" dobýjal sa dnu Michael. Postavila som sa a otvorila mu dvere. Keď ma uvidel, z tváre mu zmizol úsmev. Bez slov ma objal. Objímal ma dlho a silno. Tak michaelovski. Tým objatím spustil ďalší kolabs v podobe plaču. Plakala som a zmáčala som Michaelove tričko slzami. Pustila som sa ho.

,,Prepáč." zašepkala som a trošku som sa zasmiala. Sadla som si na gauč, znova do mojej deprimujúcej polohy a Clarie vedľa mňa. Ovinula ruky okolo mojich pliec a snažila sa ma utíšiť. Michael si sadol na zem pred gauč.

,,Chceš o tom hovoriť?" spýtala sa. Prikývla som. Nevedela som, ako začať. Bolo toho tak veľa...

,,Ashton..." začala som, ale hneď, ako som vyslovila jeho meno, moje vnútro zaplavila neskutočná bolesť. Preskočil mi hlas a namiesto ďalších slov zo mňa vychádzali len vzlyky.

,,Vždy, keď si naňho spomeniem... na to, čo mi povedal... je to ako...akoby tie motýliky v mojom bruchu pomaly umierali..." povedala som a neviem, či im to dáva zmysel, lebo som pomedzi to plakala, lámal sa mi hlas a neprestajne som vzlykala. Clarie ma silnejšie objala.

,,Čo ti povedal?" spýtal sa vážnym hlasom Michael.

,,To je zložité...Ale v podstate, že som sem nemala chodiť." povedala som a keď to Michael počul tváril sa dosť nabrúsene. Postavil sa a znova ma objal. Potom sa zdvihol a bez slov smeroval k dverám.

,,Kam ideš?" spýtala som sa ho, lebo som mala pocit, že ide za ním. Dúfam, že nie. Nechcem, aby to riešil. Tak som mu to nemala vešať na nos, odpovedala som si. No od Michaela som odpoveď nedostala.

Michael's POV

Idem mu rozbiť hubu, odpovedal som Hailey, ale iba v duchu. Prešiel som chodbou do Haileynej a Ashovej izby a bez zaklopania som tam vtrhol.

,,Ty kretén!" zreval som a dvere sa so zadunením zabuchli. Ashton sa na mňa prekvapene pozrel a ja som si všimol, že má červené oči. To ma však neukľudnilo.