„Ahoj ja som momentálne tretie koleso, ale volajú ma aj Hailey.“ povedala som a usmiala som sa. Michael sa zasmial. Och bože... je úplne zlatý. Nervózne som sa zasmiala.
„Ty si zo štátov?“ spýtal sa a mne chvíľku trvalo, kým mi došlo, že myslí Ameriku.
„Oh, áno. Musí to byť dosť vidieť, aj Clarie sa ma to hneď pýtala.“ povedala som s úsmevom.
„No, hlavne počuť. V Amerike som nebol, takže neviem ako tam ľudia vyzerajú.“ povedal a celý čas sa na mňa usmieval. Začal si ma premeriavať. Zastal na mojom tričku. Bolo mi to nepríjemné, tak som začala hovoriť.
„Tam sú ľudia.. no, vlastne ako my traja, dá sa povedať. Každý tam má svojský štýl. Nenájdeš dvoch ľudí, ktorí majú rovnaký účes alebo aj farbu...“ povedala som a uvedomila som si, že aj on, aj Clarie, povedali, že to počuť. To bude tým prízvukom. Do riti! Budem si musieť precvičovať austrálsky prízvuk alebo čo...
„Pozeráš American Horror Story?“ Michael sa spýtal. Nie som si istá, čo by som mala povedať.
„Áno, prečo?“ spýtala som sa toto, to bolo také neutrálne.
„Clarie je na tom prakticky závislá.“ zasmial sa podišiel ku Clarie a zozadu ju objal okolo pásu. Vyzerajú šťastne. Hm, smutné. Nenávidím sa.
„No nič, už bude zvoniť, poď Hailey.“ povedala zrazu Clarie. Otočila sa k Michaelovi a pobozkala ho.
„Vidíme sa.“ pošepkala.
„Platí.“ povedal a pousmial sa. Potom podišiel ku mne a objal ma. On ma normálne objal! Objatie som opätovala, samozrejme. Voní úžasne. Dobre Hailey, kontroluj sa.
„Aj my sa ešte uvidíme.“ povedal, keď ma pustil. Usmial sa na mňa a ja naňho tiež.
„Dúfam.“ povedala som a Clarie ma už ťahala do triedy.
„Nie je úžasný?“ rozplývala sa, keď sme si sadli do lavice. Och, keby si len vedela.
„Hej, hej. Už ste spolu dlho?“ spýtala som sa, ale nemyslela som to až tak vážne, skôr len tak, zo slušnosti.
„Zopár mesiacov. Neviem presne. Chceš vedieť, ako sme sa spoznali?“ spýtala sa a oči jej normálne žiarili. Toto naozaj nepotrebujem.
„Prepáč, ale nepadne mi veľmi dobre počúvať príbehy šťastných párikov, vzhľadom na to, že som sama.“ povedala som so smiechom a Clarie sa tiež zasmiala.
„Nič v zlom.“ dodala som rýchlo.
„Počuj, kde bývaš? Možno sme susedky.“ povedala Clarie.
„Netuším.“ povedala som a zasmiala som sa.
„Ja to myslím vážne.“ povedala Clarie a naozaj sa tak tvárila.
„Aj ja.“ povedala som tiež rovnako vážne. Ako na povel sme sa začali smiať.
„Ďaleko od školy?“ Clarie skúšala ďalej.
„Autom asi 3 minúty.“ povedala som a zamyslela som sa. Nebolo by zlé, mať ako susedu Clarie.
„Fúha, niekto je tu z boháčskej štvrte.“ zasmiala sa Clarie a šťuchla ma do ramena.
„Boháčska štvrť? To ako vážne?“ spýtala som sa neveriacky. To je teraz akože zlé, alebo čo? Som tu z tohto všetkého hrozne zmätená.
„ Čo je na tom divné? V Amerike také nemáte, alebo čo?“ Clarie odpovedala otázkou a so zdvihnutým obočím.
„No, ja ani neviem. Neriešila som to.“ povedala som a myslela som to vážne. Určite, že sme tam také niečo mali, ale nikto to neriešil, takže... Zrazu zazvonilo a hneď ako sa skončilo do triedy vošla učiteľka.
ESTÁS LEYENDO
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfic,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
