Br(ok)en // 5SOS (SK)

11.časť

Ashton odišiel asi pred hodinou a ja už som dokončila balenie. Z najhlbších hlbín mojej skrine som povyťahovala mikiny, bundy, dlhé gate, svetre, kabáty, čiapky a šále  a nahádzala ich do môjho najväčšieho kufra. Do postele som padla úplne vyšťavená, ani neviem koľko je hodín. Zajtra nechcem vyzerať ako mŕtvola, tak by som sa mala poriadne vyspať.

Zazvonil mi budík a ja som ho len vypla a prevalila sa na druhý bok. Zrazu som si uvedomila, čo je za deň a prudko som sa posadila. Dnes odchádzam k Ashovi a zajtra do Londýna!! Tak hrozne sa teším. Chytila som sa za hlavu a hodila som sa tvárou na vankúš. Nedokážem sa prestať usmievať. Už som naozaj vstala a presunula som sa do kúpeľne. Stále s úsmevom na tvári som spravila všetko, čo každé ráno robievam a potom som si do kufra ešte hodila veci, ktoré som teraz použila. Obliekla som si tričko s 5sos logom, ktoré sme všetky tri dostali od chalanov, a k tomu rifle. Mala by som ísť skontrolovať, či niekto nie je dole, aby ma mama neuvidela s kufrom. Vyšla som z izby a po špičkách som zbehla dole schodmi a skontrolovala kuchyňu obývačku aj chodbu. Nikto. Vyšla som naspäť hore. Zobrala som kufor. Zdvihla som ho a skoro som spadla na zem. On je ťažší než ja preboha! Napla som všetky moje svaly (haha – nemám svaly) a zniesla som ho dolu po schodoch. Odniesla som ho von a siahla som rukou na môj chrbát, kde mal byť môj batoh ale nemala som ho. Doriti! Kufor už naspäť hore trepať nebudem, tak som ho schovala za krík, len pre istotu, aby mi ho nejaký dobrý človek neukradol. Po špičkách som zas vyšla do mojej izby a zobrala som si batoh, v ktorom som mala všetko dôležité. Zišla som dole a to, že mám ísť po špičkách ma napadlo až neskoro. Dvere do spálne sa otvorili a vykukla z nich mama. Zamrazilo ma a až keď som si uvedomila, že pri sebe nemám kufor, som sa uvoľnila.

„Drž sa.“ povedala mama rozospato a zaliezla späť. Vydýchla som si. To bolo také šťastie! Dobre, že som ten kufor nechala dole. Pane bože... Srdce mi úplne bilo. Keby ma uvidela s kufrom... Dobre, kľud, zvládla som to. Vyšla som von a vytiahla som kufor s kríkov. Chvalabohu, nikto mi ho nezobral. Zavolala som si taxík, lebo sa mi nechcelo ťahať ten obrovský kufor celú cestu až k Ashtonovi. Nastúpila som do taxíka a taxikár sa na mňa otočil s tým, že sa ma spýta, kam to bude. Keď uvidel moje tričko, zarazil sa.

„5 Seconds of Summer? Moja dcéra je z nich namäkko. Tiež ich počúvaš?“ spýtal sa s úsmevom. Vyčarilo mi to úsmev na tvári.

„Áno, som ich najväčšia fanúšička.“ povedala som a neprestávala som sa usmievať. Nadiktovala som mu Ashovu adresu a zvyšok cesty prebehol v poriadku. Zaklopala som na dvere Ashtonovho domu. Otvorili sa a za nimi stála Ashova mama, predpokladám. Ešte som ju nevidela a ona mňa tiež nie. Čo jej mám povedať? Rozprával jej už Ashton o mne? Povedal jej, že dnes prídem?

„Ahoj, zlatko. Ty musíš byť Hailey.“ pozdravila ma s úsmevom. Tiež som sa zdvorilo usmiala. Ash o mne hovoril. Zjavne.

„Dobrý, neviem či vám Ashton povedal...“ začala som, ale prerušila ma.

„Hovoril, že prídeš, ale nespomenul, že sa k nám sťahuješ.“ povedala. Zamračila som sa a zmätene som na ňu pozrela. Sťahovať? Ona sa zasmiala na mojej zmätenosti a ukázala na kufor. Och...ja som tak nekonečne tupá. Cítila som, že sa červenám. Sakra.

„No viete, ehm...to už som zbalená na zajtra..heh.“ koktala som nervózne.  Ashtonova mama sa len ďalej smiala.

„Nevykaj mi zlatko, som Anne Marie.“ povedala s úsmevom.

„Mami? Už je tu Hai...och.“ počula som Asha, ktorý sa len teraz zjavil za chrbtom jeho mamy. Oslnivo sa na mňa usmial a ja na neho tiež. Anne Marie sa na nás zasmiala a pokrútila nad nami hlavou. Začervenala som sa.